Zima priniesla tradičnú smutnú tému zamrznutia ľudí bez domova. Mestá opäť posilňujú kapacity nocľahární a tiež sa zvýši aj sociálna pomoc pracovníkov, ktorí budú prehovárať bezdomovcov, aby nezostávali vonku a neriskovali. Mnohí odmietnu z rôznych osobných dôvodov, ale podstatná je snaha im pomôcť. Podľa odhadov mimovládnych organizácií žije na Slovensku od 10 do 15 tisíc bezdomovcov. V Bratislave sa minulý rok v decembri historicky prvé sčítanie dostalo k počtu minimálne 2 064 ľudí, pričom odhad kvôli nepresnosti ostáva stále na 4 až 5 tisícoch. Tieto čísla sú vysoké a sú výsledkom kombinácie zle nastavených politík rôznych vlád a tiež situácie na trhu. Myslím si však, že je v našich silách to zmeniť. A to aj bez radikálnej zmeny systému.
Inšpirovať sa môžeme rýchlo a efektívne u našich susedov. Mesto Brno vyhralo 10. októbra európsku cenu RegioStar Awards za najlepší projekt ukončovania bezdomovectva. Ich projekt Rapid Re-Housing umožnil 50 rodinám stať sa nájomníkmi v mestských bytoch. Prvý rok si odbývalo už 16 rodín a 15 z nich si bývanie udržalo. Bývanie im bolo poskytnuté bez ohľadu na iné okolnosti a zároveň bola rodinám ponúknutá pomoc sociálnych pracovníkov. Česká vláda má schválenú stratégiu, v rámci ktorej by do roku 2020 mala takto presťahovať zhruba 6 tisíc rodín z ubytovní do bytov. Na presťahovanie v Česku celkovo čaká 13,5 tisíca rodín s deťmi. Pre doplnenie sociálnej politiky sa plánuje aj zákon o sociálnom bývaní. Prieskum medzi kandidátmi do poslaneckej snemovne, ktorý realizovala „Platforma pro sociální bydlení“ ukázal, že až 94% z tých, ktorí odpovedali, bolo za jeho prijatie. Tento zákon by v Česku stanovil obciam povinnosť mať sociálne byty v určitom počte pre svojich občanov. Má tiež zabrániť biznisu s chudobou a tomu, aby deti vyrastali na ubytovniach a ochrániť ich pred odobraním do ústavov. Chcel by som teda apelovať aj na našich aktivistov, aby sme aj u nás napodobnili úspešný príbeh tamojšej platformy.
Spomeňme si napríklad na minuloročnú predvianočnú demonštráciu NOTA BENE v Bratislave, kedy ľudia s transparentmi pochodovali aj za lepšiu dostupnosť bývania pre ľudí, ktorí pracujú a nebývajú. Keďže som sa jej zo solidarity zúčastnil, viem, že už vtedy sa upozorňovalo na to, že sme na chvoste v počte bytov na tisíc obyvateľov, tiež v počte cenovo dostupných nájomných bytov a patríme ku krajinám s najvyšším počtom ľudí do 35 rokov bývajúcich s rodičmi. Téma bývania sa teda logicky dostáva postupne na pretras aj u nás. Z osobných skúseností viem, že najmä nad cenami nájmov v hlavnom meste často ľudia krútia hlavami. Nebudem kritizovať vládu za to, že by to nechcela riešiť. Myslím si, že ochota je. V porovnaní s Českom však u nás nie je toľko odborníkov na túto tému a navyše máme osobitné politické problémy, ktoré nás v jej riešení spomaľujú. Je ale nevyhnutné o téme diskutovať, sledovať dianie vo svete a inšpirovať sa tam, kde to je priechodné. Český príklad nám pomôže, len je dôležité chcieť veci zmeniť.
Téma bývania sa v Európe preberá aj kvôli iným záležitostiam. V súvislosti s nástupom automatizácie a navrhovaným základným príjmom či Varoufakisom navrhovanej základnej dividendy prišli experti z londýnskeho ústavu pre globálnu prosperitu s alternatívou univerzálnych základných služieb zahŕňajúcich bezplatné jedlo, cestovanie, prístup k internetu a právo bývanie. Mnohé mestá riešia problémy opustených budov a iné zas squatty, ktoré v nich vznikajú, kde sa okrem podujatí pomáha občas aj s ubytovaním. Spomeňme napríklad autonómne sociálne centrum Klinika v Prahe či legendárnu ľubľanskú továreň Rog. Slovenskej realite je to vzdialené, ale obraz snahy všemožne začať riešiť vznikajúce problémy spojené s rozrastaním sa veľkých miest v Európe vidieť môžeme. My na to máme tiež, len treba začať.
O rozsiahlej téme bývania je potrebné diskutovať nielen na úrovni miest a obcí, ale aj parlamentu. Mnohé moderné prvky a riešenia vedia neraz ušetriť výdavky štátneho rozpočtu a preto by malo byť v záujme všetkých, aby sme si ako Slovensko vytvorili svoju vlastnú stratégiu. Stratégiu, ktorá by bola verejne známa a pravidelne aktualizovaná. Tá by mala v dlhodobom horizonte myslieť nielen na ľudí, ktorí sa dostanú na okraj spoločnosti a budeme ich chcieť vrátiť späť, ale aj na väčšinu ľudí, ktorých nadmerne zaťažujú práve výdavky na bývanie a ktoré by mohli radšej investovať v iných odvetviach. Určite nie je riešením to, čo sa dialo v posledných rokoch, kedy sa tisíce Slovákov sťahovali do okrajových obcí Bratislavy. Developeri na úrodnej ornej pôde postavili domy, kde nebola vyriešená doprava (dodnes kolabuje) a nebolo vyriešené ani sociálne vyžitie alebo školy, škôlky, čističky odpadových vôd a podobne. Ak sa témy správne chopíme, veľmi pomôžeme v krátkom horizonte aj rodinnej politike, no a v dlhodobom snáď všetkému ostatnému. Aj keď si to bude vyžadovať spočiatku väčšie úsilie, bude to stáť za to.
Autor je publicista.
Fotografia: Ilustračná snímka.
