Určite najlepšou politickou správou posledných rokov je podpis Memoranda o porozumení medzi Smerom, Hlasom a SNS. Tvorí základ pre budúcu koalíciu, ktorá deklaruje lepšiu sociálnu politiku a väčšie sebavedomie Slovenska na medzinárodnej scéne.
Kľúčové je vyjadrenie Roberta Fica, že nová vláda bude riešiť katastrofálny stav verejných financií tak, aby náklady nedopadli na plecia sociálne najslabších. Čo môžeme od novej vlády očakávať?
Ak dodrží horeuvedený sľub, znamenalo by to, že prostriedky na sanáciu verejných financií sa budú prednostne získavať vyšším zdaňovaním kapitálu a progresívnym zdaňovaním príjmov. To znamená, že tí, ktorí zarábajú najmenej, budú na daniach platiť pomerne menej a hlavné náklady sanácie budú niesť ľudia s obrovskými majetkami a príjmami. Nedávno Forbes uverejnil odhady majetku najbohatších Slovákov. Môžete si na vlastné oči pozrieť, že 30 najbohatších ľudí na Slovensku vlastní viac ako 500 000 najchudobnejších spolu. To je extrémne negatívny trend, ktorý polarizuje spoločnosť, umožňuje nedemokratický vplyv peňazí na politiku a vytvára nezlučiteľné svety s veľmi odlišnými motiváciami a záujmami.
Vyššie dane z kapitálu a progresívne dane z príjmov tento trend vedia spomaliť, zabezpečia najchudobnejším viac peňazí a kvalitné verejné služby pre všetkých.
Samozrejme, môžeme očakávať búrlivé reakcie od korporátnych médií, ktorých vlastníkom takéto opatrenia nebudú vyhovovať. Mediálna oblasť je ďalšou, kde by sa vláda mala poučiť z minulosti a začať pracovať na väčšej pluralite médií. Počínajúc návratom verejnoprávnosti do RTVS, podporou nekorporátnych médií a vyžadovaním od korporátnych a zahraničím vlastnených médií, aby tieto skryté vlastnícke záujmy otvorene deklarovali.
Čo sa týka vojny na Ukrajine, ostáva veriť, že Hlas dodrží svoje vyhlásenie, že bude trvať na ochrane štátnych záujmov Slovenska v rámci nadnárodných štruktúr. Je šanca, že spolu s ďalšími krajinami, ktoré žiadajú začatie mierových rokovaní, sa Slovensko stane sebavedomým medzinárodným hráčom, ktorý bude tlačiť na začatie rokovaní. Nahráva tomu aj medzinárodná situácia, keď voliči v USA sú stále viac proti financovaniu dodávok zbraní na Ukrajinu a podobne je to i so stále väčšou časťou európskej verejnosti, nehovoriac o ďaších štátoch sveta, kde pro-vojnová hystéria nikdy nebola taká ako v EÚ.
Uvidíme, ako sa bude vláda správať v environmentálnych otázkach. Doteraz u nás nie sú veľkou témou, i keď je to navýsosť sociálna oblasť. Ak sa totiž v tejto veci nebude konať, následky environmentálnej krízy budú najviac dopadať na tých najchudobnejších. Na tých, ktorí aj v horúcich letách musia pracovať vonku, na tých, ktorí si nemôžu dovoliť klimatizáciu či kvalitnú izoláciu, na chorých, ktorým horúčavy škodia, či na tých, ktorí si nemôžu dovoli poistku proti vyčíňaniu živlov či zvýšené ceny potravín z dôvodu extrémnych zmien počasia.
Ešte je tu jedna podstatná obasť, kde možno očakávať pozitívnu zmenu. Môžeme čakať menej medializovaných hádok v koalícii a celkové upokojenie spoločnosti. Budúce vládne strany majú históriu, kde ukázali, že vedia konštruktívne pracovať a zvládať i svetové krízy tak, aby čo najmenej dopadli na bežných ľudí, ako to bolo napríklad pri finančnej kríze v roku 2008. Samozrejme, urobili v minulosti i mnoho prešľapov, a mali by si byť vedomé toho, že ak by tentoraz sklamali dôveru ľavicového voliča, pravdepodobne by boli vo vláde posledný raz.
Opozíca v súčinnosti s korporátnymi médiami a pro-americkou časťou mimovládneho sektora sa určite budú snažiť vládu destabilizovať. Možno sa opäť dočkáme nejakej formy „slušných“ protestov. Treba veriť, že vláda už nepodľahne ich vydieraniu.
Je toho veľa, čo budúcu vládu čaká a nie je isté, či všetko naozaj zvládne. Po rokoch pravicovej katastrofy, po desiatkach tisích mŕtvych, po extrémnej vlne vojnového štváčstva a rozvrate verejných financií, si však konečne doprajme optimizmus a nádej.
