Simone de Beauvoir je oprávnene preslávená výrokom: „Ženou sa človek nerodí, ale stáva.“ Menej známou stránkou jej filozofie, ktorá je ale dnes zvlášť relevantnou, je jej politický aktivizmus. Ide o perspektívu vychádzajúcu z jej metafyzického postoja voči subjektivite. Tá nie je daná nijakou nemennou podstatou. Text Skye C. Cleary z kanadského magazínu Aeon prekladá Martin Makara.
Existencialistická maxima „bytie predchádza podstatu“ je v samom jadre filozofie de Beauvoir. Podľa jej aj Sartrovho uvažovania sme najprv vrhnutí do sveta a až potom môžeme prostredníctvom konania utvárať svoju existenciu. Iste existujú také aspekty bytia, ktoré si nevyberáme – napríklad samotné narodenie sa, kto sú naši rodičia či aké máme genetické dedičstvo, ale biológia či minulosť by nám nemali byť alibi proti konaniu. Existencialistickým cieľom je byť činorodý, uchopiť život do svojich rúk, aktívne presahovať skutočnosť našej existencie smerom k cieľom, ktoré si stanovíme.
Je jednoduché nájsť si výhovorky, prečo nekonať. Napokon, mnohí z nás tak robia nemalú časť života. Mnohí veríme, že nemáme slobodnú vôľu – a to aj napriek tomu, že neurovedci postupne zisťujú, že vedomie dokáže „prehlušiť“ dokonca i naše inštinkty. Nahovárame si, že náš hlas nič nezmení, namiesto toho, aby sme aktívne utvárali svet, v ktorom chceme žiť. Ukazujeme prstom na Facebook, pretože umožňuje šíriť klamlivé správy, namiesto toho, aby sme kriticky zhodnotili, čo čítame a zdieľame. Takéto odsúvanie zodpovednosti nie je len lenivosťou, ale podľa de Beauvoir aj „morálnym zlyhaním.“
Keďže sme všetci tak či onak ovplyvnení politikou, ak sa vzdáme možnosti utvárať podmienky svojho života, ostane z nás to, čo Beauvoir nazvala „absurdnou vegetáciou.“ Je to to isté ako odmietnuť existenciu. Musíme zaujať stranu. Problémom je, že nie vždy je jasné, ktorú by sme si mali vybrať. Dokonca ani de Beauvoir nepreplávala všetkými dilemami celkom bezpečne. Osvojila si spochybniteľné politické postoje: zodpovednosť Mao Ce Tunga za smrť viac než 45 miliónov ľudí umenšila výrokom, že čínsky líder nie je o nič autoritatívnejší než F. D. Roosevelt. Filozofia politickej angažovanosti de Beauvoir mala svoju tienistú stránku a sama de Beauvoir sa dopustila niekoľkých hrubo chybných úsudkov, ale jej filozofia poskytuje možnosť sa s nimi vysporiadať.
V Etike dvojznačnosti (1947) autorka tvrdí, že sloboda si vyžaduje otvoriť sa budúcnosti plnej možností. Takáto sloboda môže pôsobiť závratne, ale neznamená to, že by sme mali robiť čokoľvek, čo sa nám zachce. Žijeme na spoločnej Zemi, vzájomne nám na sebe záleží; ak ctíme vlastnú slobodu, nemali by sme mať iný postoj voči slobode druhých. Využívanie vlastnej slobody na vykorisťovanie a útlak iných či na podporu takejto politiky je nekonzistentné s touto radikálnou existenciálnou slobodou.
Čo sa týka opresívnych režimov, de Beauvoir si bola vedomá, že pri vzbure voči diktatúre a tyranii jednotlivci zvyčajne zaplatia najvyššiu cenu. Prostredníctvom svojej tvorby a politickej angažovanosti konkrétne dokazovala silu kolektívnej akcie za účelom štrukturálnej zmeny. Ako intelektuálna bojovníčka používala de Beauvoir svoje pero ako zbraň, ktorou ničila rodové stereotypy a napádala zákony, ktoré ženám znemožňovali kontrolu vlastných tiel. Podieľala sa na vzniku Manifestu 343, ktorý v r. 1971 aj podpísala a ktorý neskôr vydláždil cestu k liberalizácii antikoncepcie a interrupcií vo Francúzsku. Jej najznámejšie dielo, Druhé pohlavie (1949), vo svete podnietilo novú vlnu feminizmu.
Viac než kedykoľvek predtým dnes potrebujeme pochopiť, že sloboda sa nedá osvojiť ako istá. Niektoré zo slobôd, za ktoré v 20. storočí de Beauvoir tak tvrdo bojovala, sú medzičasom opäť v ohrození. De Beauvoir varovala, že pri ospravedlňovaní reštriktívnej politiky musíme rátať s odvolávaním sa na „prirodzenosť“ a „užitočnosť.“ Čas jej dal za pravdu. Vezmime si za príklad výrok (nielen) Donalda Trumpa, že v biznise tehotenstvo spôsobuje len komplikácie. Ide o nepriamy spôsob, ako verejnosť presvedčiť, že ženy majú prirodzene byť strojmi na deti, kým muži pracujú. De Beauvoir upozorňuje, že „anatómia a hormóny nikdy nedefinujú nič iné než situáciu.“ Obmedzovanie prístupu k antikoncepcii, interrupcii a rodičovskej dovolenke vedie k strate schopnosti mužov a žien presahovať aktuálnu situáciu a posilňovaniu stereotypných rodových rolí. Tých, ktoré ženu uväzujú k neplateným domácim povinnostiam a muža vrhajú do mlyna námezdnej práce.
V období politického zmätku sa človek môže cítiť pohltený nervozitou a poľahky skĺzne k presvedčeniu, že „peklo sú tí druhí,“ ako napísal Sartre. De Beauvoir nás pobáda prijať do svojho sveta aj druhých, pretože tí ho napĺňajú zmyslom: náš život má zmysel len vo vzťahu k ostatným a svet pojmeme ako zmysluplný len vtedy, ak porozumieme cieľom iných ľudí. Usilujeme sa pochopiť rozdiely medzi nami a prijať napätie, ktoré tu nevyhnutne existuje. Svetový mier je behom na dlhú trať, keďže nie všetci zdieľame rovnaké ciele. Každopádne sa však môžeme usilovať o solidaritu – v boji proti autoritatívnym lídrom, vo vzbure voči diktátorom, v šírení hlasu nepočutých – aby sme prekonali útlak. Vytrvalosť je nevyhnutná: ako vravievala de Beauvoir – „Život človeka má hodnotu vtedy, ak ju priznáva aj druhým – či už prostredníctvom lásky, priateľstva, rozhorčenia alebo vášne.“ De Beauvoir má nepochybne pravdu, že to všetko predstavuje riziko, utrpenie aj krásu ľudského bytia.
Fotografia: Simone de Beauvoir a J.-P. Sartre. Zdroj: The Granger Collection/NTBscanpix.
Podporte fungovanie skutočne ľavicového webu bez vplyvu politických strán, reklám a kapitálu.
Za rovnosť, mier a slobodu pre všetkých!
Návod a údaje pre poukázanie Vašich 2% dane nájdete tu: https://polemag.sk/2-z-dane-pre-pole/
Našu prácu môžete podporiť aj priamo, napríklad jednorázovým príspevkom vo výške 5 € alebo ľubovoľným iným príspevkom alebo nastavením trvalého príkazu vo výške 2 € mesačne na naše číslo účtu: SK36 8330 0000 0026 0106 2302.
Ďakujeme za Vašu priazeň.
