Prepojené trhy, izolovaní ľudia

od Peter Takáč

Vírusy, tak ako skleníkové plyny, nemožno udržať v hraniciach národných štátov. Sú hrozbou pre všetkých ľudí na Zemi, a preto je proti nim potrebné postupovať prostredníctvom lokálnej, ako aj globálnej spolupráce.

Zastupujúci minister zdravotníctva Iránu, ktorý zľahčoval šírenie koronavírusu a podcenil význam karantény, sa sám nakazil. Následne vyzval obyvateľov, aby sa pred ním chránili a vyhlásil, že „tento vírus je demokratický, a nerozlišuje medzi chudobnými a bohatými alebo predstaviteľmi štátu a bežnými občanmi“.

V ekonomicky úzko prepojenom svete sa zraniteľnosť jedného stáva zraniteľnosťou všetkých. Nákaza, ktorá sa objavila v decembri 2019 v Číne, zamávala v marci 2020 celým ropným priemyslom v Spojených štátoch. Zavedenie karantény kvôli epidémii spôsobilo v „továrni sveta“ značný pokles dopytu po rope, ktorá sa teraz predáva pod cenu. V krajinách so vzájomne naviazanou infraštruktúrou môže malý výpadok narušiť celý systém. Na to, aby sme boli odolnejší voči otrasom, potrebujeme (energetické) systémy postavené na redundancii (nadbytočnosti), napájané z viacerých, hlavne lokálnych zdrojov. Redundancia však nie je ekonomicky efektívna a koronavírus odhalil krehkosť tkaniva globálne zosieťovaných ekonomík.

Doposiaľ sme si užívali výhody globálnej ekonomiky, napríklad prostredníctvom lacnejších tovarov z Číny. Keď sa však potrebujeme hromadne zabezpečiť proti humanitárnej kríze – povedzme rúškami proti šíreniu vírusu – sme odkázaní na ponuku trhu a čakanie.

Doposiaľ sme si užívali výhody globálnej ekonomiky, napríklad prostredníctvom lacnejších tovarov z Číny a juhovýchodnej Ázie. Keď sa však potrebujeme hromadne zabezpečiť proti humanitárnej kríze – povedzme rúškami proti šíreniu vírusu – sme odkázaní na ponuku trhu a čakanie. Pomalé reakcie však zvyšujú šance pre rozšírenie ich negatívnych dosahov a ďalšie zbytočné obete.

Riešenie však nespočíva v peniazoch, pretože problém nie je čisto ekonomického charakteru. Dosahy vírusov a iných katastrof nemožno vyriešiť pozdvihnutím ekonomiky z recesie cez podporu reálnej spotreby a ekonomického rastu. Prostriedky je potrebné presmerovať do prestavby systému: kvalitných pracovných miest v oblasti zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, vzdelávania a do ekologických opatrení. Systém si vyžaduje prestavbu, „perestrojku“ kapitalizmu, ktorá sa zameria na podporu lokálnych výrobcov, obchodníkov, umeleckých skupín a občianskych organizácií, ktoré spravia spoločnosť odolnejšou voči vonkajším otrasom. Musíme posilniť lokálne iniciatívy, ktoré obránia občanov pred nestabilitou globálneho trhu, klimatickou krízou či biologickým vírusom.

U našich susedov už takéto iniciatívy vznikajú: študenti medicíny podávajú pomocnú ruku vyťaženým lekárom, študenti pedagogiky sa starajú o deti pracujúcich rodičov, ďalší pomáhajú dôchodcom s nákupmi, prípadne sa organizujú verejné zbierky. Pandémia tu nebude večne a po jej doznení môže podpora týchto iniciatív pokračovať rozsiahlejšie.

V krízových časoch nie je čas na paniku. Namiesto nej si budeme klásť mnoho úplne bežných otázok o tom, ako ďalej pokračovať v našich životoch: Budem musieť stornovať letnú dovolenku? Mám zrušiť hodinu cvičenia alebo cvičiť doma? Ako mám počas karantény plniť úlohy v práci? Mala by firma viac chrániť svojich zamestnancov a zákazníkov? Túto debatu môžeme viesť s rodinou, kamarátmi, susedmi, kolegami a načúvať ich starostiam a návrhom, ako týmto situáciám spoločne čeliť.

Pandémia prehlbuje dôvody pre odcudzenosť a vzájomné dištancovanie sa ľudí. Sťahovanie sa do súkromia svojich domov ešte zhoršil zákaz spoločenských podujatí a obmedzenie prevádzky mestských podnikov. Treba nám preto nájsť nové spôsoby sociálnej interakcie a občianskej prepojenosti. Zatiaľ čo v bežných časoch nás internet a sociálne médiá od seba odlučovali, v tejto dobe je z nich potrebné vyťažiť čo najviac. Ľudstvo už prežilo horšie pandémie, ako je COVID-19. Je na nás, aby sme zveľadili vzťahy, ktoré sú pre nás podstatné a našli náhradu za tie, ktoré sme mali doteraz. Budeme mať na to dosť času.

Článok vyšiel v denníku Pravda.

Autor obrázka: Never Edit. Zdroj: Flickr.

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!

Súvisiace články