Ustálila sa u nás taká obyčaj: navzájom si nadávať za politické názory. Namiesto vynucovania si reálnych výsledkov od politikov brýzgame na voličov a voličky opačného tábora.
Začalo sa to dávnejšie, v časoch, keď vznikol pojem „ficovolič“. V Česku vtedy bola populárna debilizujúca politická reklama „Přemluv bábu“. Chcela mobilizovať mladých ľudí, aby navštívili starých a prastarých rodičov na vidieku a za každú cenu im vyhovorili, aby volili ľavicu.
Pretože seniori sú vraj zjavne zaslepení a nostalgickí, nevedia sami za seba rozhodovať a nemajú právo na vlastný politický názor, teda pokiaľ nie je ten „správny“. Urážlivejší počin, dokonca s hereckým obsadením, ťažko nájsť.
Priostruje sa na Slovensku aj teraz pred voľbami. Všade je citeľné strašné pohŕdanie voličmi. Nejde iba o pohŕdanie v zmysle smutne známej perly ducha z údajnej nahrávky Gorila: „Volič je úplné hovno!“
Na jednej strane časť voličov absolútne nemá záujem o etablované strany, na druhej strane sa vyhrocuje debata medzi jednotlivými politickými tábormi. Najhoršie sú na tom priaznivci Mariana Kotlebu, ktorým sa často ujdú označenia najhrubšieho zrna. Ako môžu byť takí hlúpi, aby ho volili, sú to rasisti, čo nám robia hanbu a tak podobne.
Ale prečo grobianiť na voličov? Koho kedy v živote presvedčilo nadávanie do hlupákov, aby zmenil svoj politický postoj? A čo sa takto spýtať, čo ho primalo voliť fašistov, a na základe toho mu ponúknuť alternatívu?
Pravdepodobne tam niekde tkvie jadro problému, prečo ich neoslovujú programy alebo existencia ostatných strán. Zväčša preto, lebo nereagujú na ich reálne problémy, lebo si ich predstavitelia myslia, že za zlú ekonomickú situáciu si môže každý sám.
Niežeby Kotlebovci bola dajaká alternatíva. Ak, tak jedine horšia. Sú to neonacisti, mali byť dávno rozpustení. Návrhy poslancov za ĽS NS v parlamente to len dokazujú. Vždy si nájdu skupinu spoluobčanov, ktorá im prekáža, a chcú jej odobrať práva, prípadne jej príslušníkov zmlátiť. Takzvaným holým hlavám sa to iste páči.
Situácia však musí byť kritická a dôvody vážne, ak sú Kotlebovcov ochotní voliť aj bežní ľudia. Nik sa nepýta na ich názor, dostáva sa im iba nenávisti. Ale nielen oni, každý musí vedieť, že má zodpovednosť za svoj volebný hlas i voči ostatným, ktorým potenciálne ním zvolená strana bude vládnuť. Musí si dať dobrý pozor, či svojím rozhodnutím vo voľbách niekoho iného nehádže cez palubu.
Skutočnú zodpovednosť nesú len a len zvolení politici, ktorí tak konali, či, naopak, nič neurobili, keď mali. Voči nim má smerovať kritika, ich musíme nútiť všetkými dostupnými demokratickými prostriedkami k lepším výsledkom, pretože oni sú či zase budú pri moci.
A čo sa stane, keď my ostatní nedokážeme viesť dialóg o aktuálnych spoločenských témach, na ktorých naozaj záleží? Napríklad o rastúcich cenách, nedostatku bytov, predlžovaní pracovného času, o nestabilite pracovných miest, exekúciách, senioroch žijúcich v chudobe či o menšinových právach a klimatických zmenách? Naďalej budú rozhodovať o krajine a o nás všetkých takí ľudia ako Jaroslav Haščák.
Článok vyšiel v denníku Pravda.
Prevzaté so súhlasom autorky.
Obrázok: Ilustračný. Autor: CircaSassy. Zdroj: Flickr.
