V jednom z finále tohto týždňa denníka SME sa naplno prejavil jeho perverzný charakter.
Denník pod rubrikou ŽENY, a tu sa naplno prejavuje mocenský charakter rubriky a editorstva,
uverejnil triádu článkov s korporátnymi fotografiami ženy ako poskytujúcej matky, poskytujúcej
sexuálnej partnerky a poskytujúcej emocionálnej pracovníčky.
Triádu textov o kojení staršieho dieťaťa spolu s mladším, o domácom porne a klimaxom v podobe
článku s názvom – Naučte sa deťom neklamať o svojich pocitoch, dialekticky hovorí o dvojitom živote
sexuálnych orgánov ženy, o omnoho komplikovanejšom dvojitom živote jej prsníkov a nakoniec
o dvojitom živote jej tváre, kde je žena tá, ktorá plače a didakticky vysvetľuje – toto je alebo nie je
plač.
Moderní umelci vytvárali koláže, aby publikum šokovali, postmoderní ich dekonštruovali, keďže si ich
naplno privlastnili médiá. Využívali pritom stratégie, ako vybielenie celých strán a ponechanie iba
fotografií a záhlaví, aby sa odhalili podprahové vzorce grafických layoutov.
Čitateľ si môže povedať, že v tom celom čítam priveľa, rozumej fantazírujem, čím sa myslí, že bude
najlepšie, ak to zostane v osobnej rovine, v rovine jedného z jej názorov. Môže si tiež povedať, že
editori sa uchyľujú k sexuálnym fantáziám kvôli prepracovanosti. Ale aby sme neboli osobní, skúsme
otočiť argument a pokúsme sa pochopiť ako musí byť nadprodukcia vždy libidinózna.
Jednou z najviditeľnejších vecí je tu pritom legitimizácia pornografie prostredníctvom veľkých
inštitúcií a tiež prostredníctvom aktualizovaného jazyka a kultúrnych hodnôt strednej triedy, nech sú
akokoľvek vyprázdnené – domáce porno je autentické, demokratické a s príbehom. Ak je web
content, ktorý produkuje digitálny kapitalizmus prázdny, odosobnený, bezpečný a strážený, potom
pornografii v ňom je vyhradené miesto pre osobný prístup, riziko a vzrušenie. Otázka, ktorá sa tu
natíska sa samozrejme týka demokratizácie rizika a individualizácie zisku.
V skutočnosti ale pri týchto článkoch nejde o nič iné, iba o vytváranie efektu konsenzu, ktorý má
libidinózny charakter a posolstvo bez kódu – veci sú zrejmé a udalosti prirodzené. Práve takéto druhy
článkov odkrývajú ideologický charakter týchto novín najlepšie.
