Tohtoročný diskusno-prednáškový cyklus Socioskop sa bude konať pod záštitou magazínu Pole. V rámci neho predstavia prednášajúci 9 tém, ktoré sú alebo by sa mali stať predmetom spoločenskej diskusie. Program nájdete nižšie. Pozvánky na jednotlivé podujatia budú zverejňované priebežne. Pozývame Vás.
Akcia sa koná s podporou Rosa Luxemburg Stiftung, e. V., zastúpenie v Českej republike.
–
PETER TAKÁČ: Život v ideológii alebo ideológia v nás. Filozofia Slavoja Žižeka (4. máj)
Žijú ľudia v podriadenosti politickému systému, alebo sú jeho pánmi a spoločnosť sa riadi podľa toho, čo chcú? Sme slobodní, iba si to dostatočne neuvedomujeme, alebo iba mylne veríme v svoju slobodu? Kto, čo alebo ako zabezpečuje kontrolu obyvateľstva v spoločnosti, ak neveríme ideológiám ani inštitúciám? Je ideológia nadbytočná, ak je dovolené robiť si, čo sa nám zachce? Úvod do teórie ideológie filozofa Slavoja Žižeka.
MAREK DOBEŠ: Banky. Peniaze. Moc. (18. máj)
Budeme hovoriť o aktuálnom finančnom systéme, vzťahu bánk a štátu. Dotkneme sa finančnej krízy, vzťahu reálnej ekonomiky a finančného sektora. Pozrieme sa na skúsenosti Grécka a ďalších štátov a tiež toho, či môžu štátom vydávané kryptomeny pomôcť štátnej suverenite.
JÁN KOŠČ: Ekonomika a odbory (15. jún)
Sú odbory len reliktom minulosti, alebo majú čo ponúknuť aj v dnešnej dobe? Ako sa odbory vyvíjali a prispôsobovali sociálnej a ekonomickej realite? Dokázali dostatočne reagovať na rozšírovanie prekariátu a presadzovanie neoliberalizmu? Majú odbory robiť politiku, alebo na politiku len reagovať? Nie je prílišná inštitucionalizácia odborov prekážkou ich vývoja? Anarchosyndikalizmus alebo súčasť procesov v rámci kapitalizmu? Aktivita členskej základne, alebo lobizmus? Aké sú limity a zároveň možnosti odborov a odborárstva? Viac otázok ako odpovedí? Poďme sa o tom porozprávať.
PETER TAKÁČ: Koronavírus a permanentná kríza (22. jún)
Boj s koronavírusom sa podobá na vojnu a vo vojenskom jazyku sa o nej aj hovorí. Základné práva a slobody sú ochromené, platí zákaz vychádzania a poriadok zabezpečujú bezpečnostné zložky. V mene bezpečnosti sme sa podujali na život v permanentnom strachu a neistote. Bezpečie sa stalo samoúčelným cieľom – nič viac nepotrebuje, o nič iné sa nezaujíma. Výnimočný stav je odvrátenou stranou zákona, keď prestávajú platiť práva a slobody. Je pandémia hrozbou našej bezpečnosti alebo vhodným prostriedkom kontroly populácie?
STANISLAV OLEJÁR: Zničenie demokracie (31. august)
Neoliberalizmus, zvláštna forma rozumu, ktorá konfiguruje všetky aspekty existencie z ekonomického hľadiska, potichu ruší základné prvky demokracie. Medzi tieto prvky patria slovná zásoba, zásady spravodlivosti, politické kultúry, zvyky občianstva, vládne praktiky a predovšetkým demokratická predstavivosť. Neoliberálny rozum, dnes všadeprítomný v štátnictve a na pracoviskách, v práve, školstve, kultúre a širokej škále každodenných aktivít, skôr premieňa zreteľne politický charakter, zmysel a fungovanie prvkov demokracie na ekonomický. Liberálnodemokratické inštitúcie, praktiky a zvyky nemusia túto premenu prežiť. Radikálne demokratické sny tiež.
MARTIN MAKARA: Červené Slovensko 1919 – 1929 – 1939: úvod (do) dejín marxistickej ľavice v Československej republike (7. september)
Vyhlásenie Slovenskej republiky rád – V. zjazd KSČ – rozbitie ČSR: tri udalosti, tri roky, tri míľniky vo vývoji revolučného hnutia v medzivojnovom období. Úspech sociálnej demokracie v prvých slobodných voľbách po prvej svetovej vojne prisúdil Slovensku prívlastok „červené“. Aké boli predpoklady vzniku KSČ, ako sa slovenskí komunisti postavili k boľševizácii strany po Gottwaldovom nástupe na jej čelo a aký vývoj nastal po vyhlásení slovenskej autonómie? V prednáške si priblížime dvadsať rokov vývoja marxistickej ľavice na Slovensku od robotníckych štrajkov až po organizáciu protifašistického odboja.
MAREK DOBEŠ: Nové tváre extrémizmu (21. september)
So znižujúcou sa istotou živobytia rastie u ľudí napätie a frustrácia. Je ďalej živená prácou médií, ktoré prišli na to, že extrémne témy prinášajú viac sledovanosti. Extrémizmus sa rozrastá o nové sociálne skupiny – pravica útočí nielen na migrantov či etnické menšiny, ale i na dôchodcov či bezdomovcov. Jazyk, ktorý používa, sa mení a často sa vníma ako „hlas rozumu“.
JÁN RUMAN: Lesk a bieda populistickej politiky (12. október)
Autor sa vo svojom príspevku zaoberá politologickou, filozofickou a právnou charakteristikou populizmu a jednotlivými metodologickými koncepciami, z ktorých vytyčuje funkčnú typológiu populistických strán, o ktorú sa ďalej opiera. Zamýšľa sa nad jednotlivými populistickými prístupmi a ich konkrétno-historickými dopadmi ako aj ich emancipačným potenciálom. Z tohto rámca dospieva k záveru, že nie je populizmus ako populizmus a navrhuje zachovanie kritického odstupu od zovšeobecňujúcich teórií a naratívov, ktoré vedú k deštrukcii politicky možného.
RICHARD SŤAHEL: Klimatické zmeny ako kľúčové socio-politické riziko blízkej budúcnosti (26. október)
Správa o OSN o stave životného prostredia z februára 2021 konštatuje, že ľudstvo najviac ohrozujú klimatické zmeny, strata biodiverzity a nárast znečistenia. Všetky tieto javy sú dôsledkom politík uplatňovaných s rastúcou intenzitou a rozsahom v posledných dvoch storočiach. Devastácia životného prostredia už ale na globálnej úrovni dosiahla rozsah, ktorý ohrozuje udržanie sociálnej a tým pádom aj politickej stability existujúceho ekonomicko-politického systému, a to tak na globálnej úrovni, ako aj na úrovni jednotlivých štátov. Organizačné imperatívy a kritériá legitimity industriálnej civilizácie však neumožňujú identifikovať skutočné priority a riziká ohrozujúce spoločnosť, a tým ani prijať opatrenia adekvátne týmto rizikám. Je preto potrebné nanovo premyslieť rámce nášho myslenia, koncepty a imperatívy, na základe ktorých je organizovaná súčasná spoločnosť a jej systém výroby a spotreby. Koncept udržateľného rastu sa ukazuje ako environmentálne neudržateľný, koncepty udržateľného ústupu a ekologickej civilizácie zase otvárajú otázky udržania sociálneho zmieru, resp. politickej stability súčasných štátov. Nekonanie, teda pokračovanie v súčasných trendoch, ich však rozvráti s veľkou pravdepodobnosťou.
