Po hamburskom samite G20 uverejnil Trend komentár s titulkom „Netrestajme len náckov, ultraľavica je rovnako nebezpečná“. Pôvodný názov dokonca tvrdil, že ultraľavica je „možno ešte horšia“. Udalosti vo Virgínii nám naliehavo pripomínajú hlúposť jeho argumentácie.
Zatiaľ čo v Hamburgu pri stotisícovej účasti zhorelo niekoľko áut, niekoľkotisícový zraz neonacistov a rasistov si vyžiadal minimálne jednu obeť a devätnásť zranených po tom, ako do pokojného protestu vpálil krajne pravicový terorista osobným autom.
Pri porovnávaniach je dobré pamätať aj na to, že násilných epizód v Hamburgu sa náckovia zúčastnili, s najväčšou pravdepodobnosťou práve preto, aby géniovia komentariátu kalibru Jozefa Tvardzíka, autora zmieňovaného článku v Trende, začali hovoriť o probléme s ľuďmi na druhej strane. S ľuďmi, ktorí sa proti neonacizmu a neofašizmu zásadne vymedzujú.
Ale na to, aby bola nezmyselnosť tézy zo spomínaného nadpisu nad slnko jasnejšia, v slovenskom a českom kontexte zahraničné udalosti ani nepotrebujeme. Neonacisti tu predsa po roku 1989 páchali rasové vraždy! Námatkovo pripomeňme prípad Anastázie Balážovej, ktorú skíni ubili v jej byte, nedávno opäť rezonoval v médiách. Vrahovia Daniela Tupého sú stále na slobode. V ľahšej verzii sa stovky ľudí iba stali terčom neonacistického násilia bez smrteľných následkov – popálená Natálka sa s dôsledkami bude vyrovnávať celý život, prípad Mariatchi je jeden z mnohých, hudobníci či francúzsky študent napadnutí v Banskej Bystrici sú tiež príkladmi z dlhej série.
Čoho sa v rovnakom čase dopustila krajná ľavica? Organizovania protestov, prednášok a solidárnych akcií? Och áno, prepáčte, beriem späť. To je úplne to isté.
Toto je pravá tvár pravicového extrémizmu. Porovnávať ľudí volajúcich po klimatickej spravodlivosti, či konci kapitalizmu s bandou, ktorá sa neštíti vraždiť, je neprípustné zľahčovanie nebezpečia, ktoré pre spoločnosť a životy ľudí neonacisti predstavujú.
Nie, ultraľavica určite nie je horšia, ani rovnaká, tá myšlienka je absurdná a nebezpečná. Slovenskí komentátori by si mohli vytiahnuť hlavy z koncov svojich chrbtov a pripomenúť si udalosti nie tak dávne. Alebo si aspoň otvoriť zahraničné spravodajstvo. Možno by to konečne pochopili.
Foto: Naše Slovensko
