Rasizmus nie je len o farbe pokožky, je aj o tých Poliakoch a ďalších, ktorí prišli z postkomunistického východu, aby ponúkali v zahraničí svoju lacnú pracovnú silu.
V auguste 1996 sme sa spolu s otcom a bratom vybrali do Maďarska na VC F1. V piatok sme kempovali neďaleko okruhu. Vôkol nás nocovali rozjarení fanúšikovia Gerharda Bergera a Michaela Schumachera. Doteraz si živo a plasticky pamätám, ako sa nám štyria Rakúšania vysmievali z našej 10-ročnej modrej Škodovky 105L. Dokonca si prišli v jednom momente ohmatať zelenú hadičku, ktorú otec predtým namontoval ku chladiču. Z ľútosti nám deťom podarovali dve plechovky Coca Coly. Tešili sme sa. Boli sme deťmi, pre ktoré to bola v tej dobe nedostupná záležitosť. Až neskôr som plne pochopil ako nás svojim správaním kultúrne ponížili a ako sa otec musel cítiť. Keď vidím kľačiacich futbalistov pred výkopom zápasov Eura 2020, niektorých s pozdvihnutou päsťou na pravej ruke, spomeniem si na Hungaroring v ´96.
Rasizmus nie je len o farbe pokožky, je aj o tých Poliakoch a ďalších, ktorí prišli z postkomunistického východu, aby ponúkali v zahraničí svoju lacnú pracovnú silu. Osobne nemám nič proti hnutiu BLM, ale nemôžem sa zbaviť otázky, či budú futbalisti rovnako vzdávať hold aj nebohým nepálskym stavbárom štadiónov pred začiatkom zápasov na MS v Katare na jeseň v roku 2022.
Tento problém je principiálny. Liberalizmus túto skutočnosť nedomyslel, ba priam nepochopil. Tolerancia sa nedá politicky objednať. Nedá sa naplánovať a načasovať ako výlet. Je to nevynútiteľný dialektický proces – ako prichádza, tak aj zaniká. Objavuje sa a mizne v kontexte fyzického a sociálneho ohrozenia, materiálneho (ne)dostatku a empatie. Tolerancia je plodom ušľachtilého, zrelého a rokmi kultivovaného ducha, ktorý rozumie kultúrnym rozmanitostiam. Tento duch nepotrebuje nasilu a falošne demonštrovať svoj rešpekt, obetu a pokoru masovou propagandistickou mobilizáciou. Slobodne-trhová (neo)liberálna ideológia ducha jednoducho nezušľachtí. Ten je nekomodifikovateľný.
V Biškeku na Západnom vokzále som vo veľkom šume a mele taxíkov a maršrutiek povedal jednému Američanovi, že okolité prostredie sa mi zdá celkom divoké (wild). Opravil ma, pričom vyriekol slovo savage (divošské). Ale inak to bol slušný liberál. Budovať vzájomné vzťahy a obchod na zmenných princípoch zrejme neprinesie rovnaké výsledky ako sa niektorí liberáli mylne nazdávajú. Akt kľačania pred počiatočným hvizdom na futbalových zápasoch naoko pôsobí kultúrne ušľachtilo, ale v tomto kontexte je v konečnom dôsledku nanajvýš ideologicky propagandistický. Okrem toho neautentický a exkluzivistický. Súčasná spoločnosť si to podvedome uvedomuje, preto tá tendencia konzervovať a vracať sa k tradíciám.
Zdroj foto: Wikimedia.