Môžeme sa pokúsiť vysvetliť včerajšiu udalosť tradične idealistickým spôsobom a poukázať na vzdelanostnú úroveň občanov alebo sa môžeme pozrieť aj na reálne ekonomické pomery v rámci tried a skupín, ktoré patria medzi voličov kandidátov ako je Donald Trump.
Aj keby sme úspechy krajnej pravice hodili výlučne na rasizmus, nemohli by sme vysvetliť, prečo ich rast je taký konzistentný aj naprieč kultúrnymi hranicami, v rôznych krajinách. A tiež nemôžeme rasizmus chápať ako kontingentný či čisto ako ideologicky motivované presvedčenie. Rasizmus a šovinizmus sú častokrát materiálne motivované pokusy vysvetliť, prečo na svete existuje ekonomická nerovnosť alebo sú prejavom úsilia, vydobyť si pre seba lepšie ekonomické postavenie.
Že sú principiálne nespravodlivé, je dúfam jasné, ale ako sa zdá, táto argumentácia u voličov veľmi nefungovala. Západné krajiny totiž nemajú jednotné dejiny rasizmu a kultúry a preto plnohodnotným vysvetlením zlyhania nemôžu byť rasizmus ani nižšie vzdelanie, ale ekonomická závislosť. Západný svet spoločne prešiel v minulom desaťročí hlbokou krízou, ktorá dodnes nebola úplne vyriešená, a najmä, prešiel spoločne dlhodobou stagnáciou reálnych príjmov a znižujúcou sa životnou úrovňou vo väčšine obyvateľstva.
Rast HDP túto štrukturálnu stagnáciu zatemnil, no keď sa pozriete na mediánne príjmy a súčasne na neustále stúpajúcu produktivitu práce, zistíte, že tento problém je principiálny problém kapitalizmu. Ľudia stále viac pracujú, je viac nezamestnanosti, no menej zarábajú. Čím to je? Je to tým, že tento systém je čisto založený na akumulácii kapitálu, jeho cieľom nie sú vyššie príjmy, ani vyššia životná úroveň, ale len rozširovanie seba samého.
A keďže sa sám kapitál stále rozširuje a súčasne hľadá stále vyššiu návratnosť, musí v produktivite alebo v mzdách vytvoriť priestor, ktorý si osvojí. Touto súčasnou nadprodukciou a podkopávaním príjmov potom vytvára krízy, akou bola tá posledná. Voličmi týchto krajne pravicových hnutí sú nezamestnaní, ale zároveň aj živnostníci a pracujúci s nižšími príjmami: teda tí, ktorí najviac pociťujú tento proces zvyšujúceho sa vykorisťovania. Skutočným problémom krajne pravicových pokusov o riešenie problémov kapitalizmu nie je ani tak ich očividná diskriminačná, antiliberálna, protiústavná a neetická politika, ale skôr neschopnosť, skutočne tieto úkazy kapitalizmu vyriešiť.
Riešenia ako vojna, uberanie sociálnych dávok cudzincom, protekcionizmus sú len dočasné zaplátania štrukturálnej neschopnosti kapitalizmu vytvoriť udržateľný rast a súčasne tento rast proporčne prerozdeliť. Nehovoriac o tom, že znižovanie štátnych príjmov v čase krízy môže spôsobiť recesiu a úplné rozvrátenie financií či dokonca novú krízu. V tomto Trump ukazuje určité podobnosti s fašizmom, lebo predstavuje alianciu časti kapitalistickej triedy a časti pracujúcej triedy voči časti pracujúcej triedy, ktorú tvoria cudzinci, migranti, iné náboženstvá, iná farba pleti.
Tiež je ale rovnako ako fašizmus neschopný vyriešiť principiálne problémy kapitalizmu. Je schopný len reprodukovať riešenia kapitalizmu v rámci neho, čo je väčšinou ničenie výrobnej sily. V tom ohľade je to extrémny kapitalizmus dotiahnutý do najvyššieho potenciálu svojej ničivej a nespravodlivej podstaty. Vyriešiť tieto problémy možno len vtedy, ak ich správne identifikujeme nie ako problémy v kapitalizme, ale kapitalizmus ako problém. Ďalším krokom by bolo zrušenie súčasného hospodárskeho systému a jeho nahradenie systémom bez kríz a vykorisťovania: demokratickým socialistickým plánovaným hospodárstvom smerujúcim k vytvoreniu beztriednej spoločnosti.
