Premiér Robert Fico sa po bratislavskom samite vyjadril na margo spoločnej vízie lídrov EU, že ju vidia ako spoločenstvo stability, bezpečnosti a prosperity. Ako mladý Európan si hovorím – super. Teda, super v prípade, že Fico a mocipáni a mocidámy EÚ vedia o čom hovoria. Vedia?
Bez zbytočných slniečkarských rečí sa pokúsim byť realista: nevedia. Nemajú tušenia.
Stabilita je pre moju generáciu mŕtvy a umelý koncept, asi tak, ako je pre veveričku mŕtvym konceptom Pikaču. Totiž, vezmime si napríklad stabilitu v práci. Ja a moji generační súpútnici nebudeme mať šancu udržať si jeden jediný a ten istý džob počas celého života, tak ako si to pre nás na svoj príklad predstavovali naši rodičia. Ja a moja generácia nebudeme mať nervy na to, aby našu krajinu kontinuálne zhadzovali na dno neschopní mocichtiví jednotlivci s tými správnymi kontaktmi v mobile. Skôr či neskôr vymyslíme stratégiu, ako sa idiotov v politike a verejnom živote zbavíme. Ak by sme to náhodou nedali, do ekonomickej, politickej a spoločenskej nestability neslýchane veľkého rangu nás privedú práve nepríčetní panáci, ktorých sme moci zbaviť nedokázali.
Tu sa dostávame k bezpečnosti. Chápte ma správne: my, ako občania, to tu budeme musieť zmeniť. Teda v prípade, ak si chceme svet plný manažovateľnej nestability užívať v relatívnom pokoji. Za to, že to tu budeme meniť, s najväčšou pravdepodobnosťou dostaneme buď veľmi priamo, alebo nepriamo na hubu. Oveľa viac sa preto v otázke bezpečnosti obávam nás samotných a toho, čo si v našich historicky temnejších európskych extrémoch kresťanstva, fašizmu a sebectva dokážeme spraviť.
V otázke prosperity, si budeme pravdepodobne tiež musieť zmeniť konfiguráciu, ktorá má pri mnohých našich rozhodovateľoch a verejných činiteľoch rok nastavenia 1970. Prosperitu budeme musieť prestať chápať ako zvyšovanie počtu vyrobených áut na obyvateľa, zvyšovanie počtu poschodí bratislavských mrakodrapov, alebo množstvo nakúpeného gýča na obyvateľa. Skôr ju budeme musieť začať chápať ako kapacitu dodržiavať ľudské práva, kapacitu dávajúcu každému občanovi a občianke Slovenska možnosti na ich politickú realizáciu vo funkčnom demokratickom systéme, či možnosť každého z nás vysadnúť ráno na bajk a do práce sa odviezť po mestskej cyklotrase, nie vytlčenej ceste smrti plnej Volkswagenov.
Na chápanie stability, bezpečnosti a prosperity ako svätej trojice izolantov, ktoré nás majú obraňovať pred zvyškom sveta a neodvratnou budúcnosťou plnou zmien, nemáme čas. Na ich chápanie ako prázdnych abstrakcií Roberta Fica a Angely Merkelovej, nemáme chuť. Jednoducho, už aj pre nás, vyspelých Európanov a Európanky začína zanikať priestor na archaické chápanie sveta, ktorým vieme EÚ a ďalšie časti sveta privádzať aj naďalej do scenárov zaváňajúcich občianskymi nepokojmi, rozširovaním chudoby, porušovaním ľudských práv a všeobecnou degradáciou kvality ľudských životov. Aj keď, je pravdou že tu sú v hre stovky pracovných miest!
Možno tú víziu EÚ vidia aj jej lídri realisticky. Ja ale vážne pochybujem (veď zhodnoťte sami ako ďaleko vo vesmíre, mimo pozemskú realitu lietajú naši europslanci). Ich omyl v chápaní malých-veľkých slovíčok ktorými stabilita, bezpečnosť a prosperita sú, nás o to, čo reálne v súčasnosti predstavujú, môže obrať…
