Dokumentárny seriál Wild wild country z dielne Netflix predstavuje odvážny a komplexne náročný počin doposiaľ pomerne neznámych bratov Chapmana a Maclaina Wayových. Séria šiestich vyše hodinových snímok vykresľuje pozadie, priebeh a dôsledky sociálneho a spirituálneho experimentu, ktorého primárnym strojcom bol kontroverzný indický guru Bhagwan Shree Rajneesh, neskôr pred svojou smrťou známy aj pod pseudonymom Osho. Toho z Indie takpovediac vyhnala prísna politika Indiry Gándhíovej, ktorá ho nemala v obľube. S jeho menom boli v tej dobe spojené viaceré obvinenia týkajúce sa prostitúcie, pašovania drog a zlata, prania špinavých peňazí či neplatenia daní.
Zrodenie Rajneeshpuramu
Na začiatku 80. rokov 20. storočia sa v miestnych novinách drobného mestečka Antelope v okrese Wasco, v štáte Oregon, objavil krátky článok poukazujúci na to, že nejaký bohatý mystik s Rolls-Royceom kúpil práve neďaleko Antelope ranč. A nie hocijaký, 32-tisíc hektárov strmých skalnatých kopcov. Bhagwan mal jasný plán a to vytvoriť mesto s 50-tisícimi obyvateľmi – sanjásinmi (tí, ktorí sa zriekli svetských záležitostí – zbožní žobráci), neskôr počet navýšiť o ďalších 50-tisíc. A tak sa v roku 1981 začal projekt transformácie ľudského vedomia aj za pomoci tzv. dynamickej meditácie (hinduizmus a psychoterapia) a rozvoja ľudského energetického poľa, ktoré Bhagwan importoval zo seáns organizovaných v indickej Púne. Na rozdiel od púnskeho ášramu stvoril Bhagwan medzinárodné komunitné mesto Rajneeshpuram. A práve v tomto novom prostredí chcel Bhagwan stvoriť aj nového človeka žijúceho v harmónii s ostatnými a prírodou – prebudenú bytosť. Moderný prebudený človek znamenal v jeho predstavách a plánoch človek tvorivý (tvoriaci hudbu, poéziu, obrazy, keramiku atď.) postavený na hodnotách materializmu a spiritualizmu. Nemecký filozof Peter Sloterdijk sa o Bhagwanovi vyslovil ako o „Wittgensteinovi náboženstiev“ (Bhagwan podľa neho majstrovsky dekonštruoval slovné hry hrané svetovými náboženstvami) ako excelentnom príklade postmodernej spirituality.
Keď sa o tomto projekte dopočuli Bhagwanovi sympatizanti, prichádzali v húfoch, aby nasledovali Bhagwanovo učenie. Boli ochotní fyzicky drieť aj 16 hodín denne, aby Rajneeshpuram vybudovali. Sebarealizácia, kreativita, duchovný rozvoj, otvorená sexualita a v prvom rade osvietenie znamenali dostatočne silné motivačné faktory, pre ktoré bol ochotný urobiť každý presvedčený sanjásin maximum. Bhagwan a jeho pravá ruka Ma Anand Sheela sa stavali k náboru svojich nových akvizícii rafinovane. Sama Ma Anand Sheela sa nechala v jednom interview počuť, že rajneeshizmus je syntézou kapitalizmu a náboženstva. A fungovalo to. Ukázalo sa, že marketingovo zaobalený rajneeshizmus plný neviazaného sexu, radovánok, fetišu nirvány, ale aj fyzickej driny je vstrebateľnejší než prísny asketizmus a disciplína. Trik spočíval v správnom dávkovaní vábenia, čo neskôr znamenalo ohromnú lojalitu a oddanosť. Bhagwan a Sheela urobili z osvietenia komoditu, ktorá sa predávala. Spojenie kultúrnej postmoderny a fašizoidných mocenských praktík vytvorilo formalizované inštitucionalizované monštrum s vlastnou administratívnou správou, obchodnými spoločnosťami, infraštruktúrou, letiskami, farmou, vzdelávacími a zdravotníckymi inštitúciami, ubytovacími a stravovacími priestormi, jazerom, záhradami, laboratóriami a pod. Interný personál pozostával okrem robotníkov a ľudí z ulice, z lekárov, právnikov, architektov, vedcov a výskumníkov, poslancov sediacich v zastupiteľstve mesta Antelope, ale aj policajtov vrátane po zuby ozbrojených polovojenských jednotiek pripravených kedykoľvek zasiahnuť. Militarizácia bola vlastne odpoveďou na neuznanie Rajneeshpuramu a celej komunity okolím, štátnymi a komunálnymi orgánmi. Prítomnosť „nepriateľa“, ktorý zvonku komunite neprial, navyše sa snažil túto spoločnosť čo najskôr rozložiť, vytvorila z komunity homogénnu entitu, ktorá bola zvnútra dokonale manipulovateľná a akékoľvek princípy za účelom udržania integrity a vitality tejto komunity, boli medzi jej členmi apriórne legitimizované. Rajneeshania sa chovali doslova ako stádo, ktoré viedla Ma Anand Sheela a posvätenie zabezpečoval Bhagwan ako duchovný líder. Experiment v Rajneeshpurame bol ukážkovým prípadom sofistikovanej manipulácie početnej masy ľudí, ktorí sa vzdali zdravého rozumu a nechali sa unášať opojnými signálmi.
Ma Anand Sheela – Bhagwanova pravá ruka
Práve charizmatická, okúzľujúca a podmanivá Ma Anand Sheela, resp. Sheela Silvermanová mala na starosti výkonné a procesné zabezpečenie experimentu. Sheela nebola len Bhagwanovou osobnou sekretárkou a hovorkyňou. Už od svojich 16 rokov bola do Bhagwana zamilovaná a bola ochotná urobiť čokoľvek, čo videla Bhagwanovi na očiach. Ako rýdzy archetyp matky nikdy nemala vlastné deti, saturácia prebiehala skrz tisíce sanjásinov, zbožného oddania sa a starostlivosti o Bhagwana. Bez Sheely by projekt nezaznamenal taký úspech v kontexte odhodlania, sebadôvery a popularity, aký dosiahol. Je v skutku otázne, ktoré kroky vlastne s Bhagwanom konzultovala a čo patrilo k jej vlastnému rukopisu. Najväčšia otrava v dejinách USA v meste Dalles (vyše 750 ľudí bolo nakazených salmonelou), najväčšie imigračné podvody k akým na území USA vôbec došlo, obvinenie z defraudácie a pokusov o vraždu, sofistikované odpočúvanie doslova všetkých členov a návštevníkov Rajneeshpuramu (bolo zaistených 10-tisíc kaziet s nahrávkami), podpaľačstvo patrili medzi skutočnosti, z ktorých bola Sheela obvinená a neskôr za časť z nich aj odsúdená.
Rajneeshizmom za osvietením
Všetci sanjásinovia sa mali podľa predpokladov na ceste za osvietením odovzdať jeho posolstvu. To znamená nasledovať nenásilie, odzbrojenie, pokoj, rozvážnosť a mier. Mali žiť v chudobe, neprijímať dary, netúžiť vlastniť, vzdať sa sexu a partneri sa nemali sobášiť. Rajneeshania sa ale takto nechovali, resp. kritéria príkladných sanjásinov nenapĺňali ani zďaleka. Bhagwan presadzoval a ponúkal prispôsobenú koncepciu, takú ktorá zachutila aj bohatým celebritám z Hollywoodu. Tí, predstavovali jedného z najštedrejších donorov. Sám Bhagwan, ktorý o sebe prehlasoval, že vo svojich 21 rokoch nadobudol osvietenie konal, akoby to duchovné prebudenie nebol nikdy dosiahol. Údajne vlastnil 93 automobilov značky Rolls-Royce a po príchode hollywoodskej smotánky aj hodinky vykladané diamantmi v hodnote milión dolárov. Na verejnosti sa ukazoval vždy upravený v odevoch z drahých látok s luxusnými šperkmi. Ku koncu života trpel chronickým stresom a údajne užíval válium spolu s rajským plynom. Sheele povedal, že on nie je ako Ježiš alebo Gándhí. Ak ho niekto udrie do tváre, vráti mu ten úder dvakrát. Podľa tejto filozofie sa riadila i Sheela. Nechala nakúpiť zbrane a niektorých Rajneeshanov vycvičiť. Sama nosila zbraň. V jednom videu dokonca poprela, že by Bhagwan bol niekedy vôbec osvietenie dosiahol a ku koncu mu vytýkala, že jeho reč prestávala byť koherentná. Podľa jej slov to malo byť celé vykonštruované za účelom zdaru. Išlo o sociálny experiment, publicitu a dejinnú slávu. Na Bhagwanovi je zaujímavé, že jeho rozporuplné „osvietené“ správanie nepatrí medzi ojedinelé. Podobnými „úchylkami“ disponoval aj Jiddu Krishnamurti, či Ram Bahadur Bomjon známy ako „Buddha boy“. Ten údajne dokázal meditovať mesiace bez jedla, vody a spánku. Odmieta, že by bol osvietený, prezentuje sa ako láma. Momentálne ho nepálska polícia vyšetruje za fyzické a sexuálne násilie a tiež za zmiznutie niekoľkých jeho nasledovníkov. V roku 2012 na tri mesiace zajal dokonca jednu Slovenku, ktorá ho nasledovala. Zdá sa, že cesta za osvietením sa nanešťastie môže zvrhnúť v sociopatické a egomaniacke správanie s evidentným nedostatkom empatie. Takýto „predosvietení“ guruovia vyzerajú ako najnebezpečnejší pre okolitú spoločnosť, ktorá im plne dôveruje.
Experiment s rajneeshizmom sa nakoniec nepodaril a tak koncom roku 1985 opustil Rajneeshpuram posledný Rajneeshan. Napriek zásadným kontroverzným historickým momentom, ktorých nositeľmi boli Bhagwan so Sheelou, nezomrel v Rajneeshpurame jediný sanjásin, ktorý by sa mohol označiť ako priama obeť ich politiky. Nový Jonestown sa napriek obavám nakoniec nekonal.
Poctivá dokumentaristika
Celková dĺžka tohto dokumentárneho počinu pomáha dotvárať komplexný obraz, o ktorý sa režiséri usilovali. Film je natočený nenútene s viditeľným zámerom o adekvátnu konkrétno-historickú výpoveď a hlboký emocionálny umelecký zážitok. Profesionalitu demonštruje aj jeho usporiadanosť, časová následnosť a obdivuhodná názorová vyváženosť. Ide o bohatú mozaiku výpovedí rôznych priamych či nepriamych svedkov, pričom obe strany – aj tí, ktorí tvrdia, že projekt za to stál a aj tí, ktorí sa voči tomu všetkému stavali s odporom, dostali maximálny priestor pre svoje vyčerpávajúce zdôvodnenia. Vyvaruje sa hodnoteniam, tie necháva diváckemu publiku. Množstvo dobových záberov prestrihaných s aktuálnymi rozhovormi zanecháva v divákovi silný dojem autenticity. Možno ho označiť ako plnohodnotný zdroj informácií pre tých, ktorí o Rajneeshpurame mali vedomosť, ale aj pre divákov, ktorým meno Osho doposiaľ nič nehovorilo. Intenzívnosť vnímania deja zabezpečuje v niektorých momentoch psychedelický hudobný podmaz, ktorý možno označiť za viac ako vhodný. Pre ilustráciu stačí uviesť príklad – formáciu Void Vision so zvukovou stopou Sour na pozadí euforicky tancu sa oddávajúcich sanjásinov. Brilantný výber. Áno, okrem množstva holých faktov, je kladený dôraz na emócie a napätie, ktoré je z dokumentu dostatočne cítiť.
Spiritualizmus, sex a kapitalizmus
Pôvodná myšlienka a zámer o transformáciu vedomia ľudí, ktorí o to mali záujem, sa zvrhli v sektársky fundamentalizmus. Predstava, že Bhagwan nemal úprimný záujem o to, aby bol uctievaný, sa javí ako iluzórna. Rajneesh sa pri nastavenej matici spiritualizmus, sex a kapitalizmus, nič iné ako kultom ani nemohol stať, rovnako aj lipnutie spojené s udržateľnosťou vízie Rajneeshpuramu, keďže do výstavby boli vložené nemalé finančné prostriedky. Všetkým Rajneeshanom ale zaručene nemožno uprieť úprimnosť, odhodlanie a dobrosrdečnosť, s ktorou do tvorby komunity vstupovali a žili v nej. Projekt Rajneeshpuramu ukazuje aj emancipačný potenciál v podobe solidarity a kolektívneho ducha. Bol akousi reflexiou na vtedajšiu dobu. Súvislosti je potrebné hľadať na pozadí skončenej vojny vo Vietname, klesajúcich reálnych miezd v USA oproti produktivite práce, črtajúcej sa krízy sociálneho štátu v Európe či prechode z rigidne organizovaných štruktúr verejnej správy a života na pružné individualizované siete. Potenciál kultúrnej postmoderny odhliadnuc od akýchkoľvek axiologických konotácií sa dodnes nevyčerpal. V dobe instantných pôžitkov, prchavého šťastia a všadeprítomnej sociálnej prekérnosti sa môže v rámci nezamýšľaných dôsledkov kdekoľvek a kedykoľvek zrodiť nový eklektický Bhagwan.
Autor pôsobí ako vedecko-výskumný pracovník na Katedre politológie FF UPJŠ v Košiciach
