V denníku SME vyšla 27.10. moja kritika časti Vízie jednej krajiny Progresívneho Slovenska týkajúcej sa životného prostredia, ktorú POLE prebralo. 2.11. reagoval na túto kritiku Martin Hojsík z PS. Tento článok je odpoveďou na jeho reakciu. Pôvodne vyšiel v denníku SME. Pod článkom sa krátko venujem aj reakcii Michala Andreja Molnára.
Ďakujem Martinovi Hojsíkovi za reakciu na moju kritiku ekologickej vízie Progresívneho Slovenska. Obsahuje tri tvrdenia, na ktoré by som rád reagoval.
Po prvé, nie je pravda, že by som v otázke životného prostredia nekritizoval aj iné strany ako PS. V apríli minulého roku som Smer-SD označil za anti-environmentálnu organizáciu a v októbri 2014 som kritizoval podporu hospodárskemu rastu naprieč slovenskou politickou scénou.
Po druhé, autor tvrdí, že rast a spotreba neobnoviteľných materiálov vrátane zdrojov energie a tvorba odpadov nie sú nevyhnutne spojené. Svoje tvrdenie nijak nedokladá.
Protiargument je čisto logický – aj v prípade, že by sme využívali iba obnoviteľnú energiu a iba obnoviteľné materiály, stále by sme boli nútení našim ekonomickým systémom siahnuť po neobnoviteľných zdrojoch, alebo tie obnoviteľné začať prečerpávať.
To preto, aby hospodárstvo mohlo rásť a celý systém neskolaboval, ako sa to dosiaľ vždy začalo diať akonáhle prišiel ekonomický pokles. Spomeňme si na šrotovné, ktoré prispelo k obnoveniu hospodárskeho rastu.
Po tretie, Martin Hojsík sa chytá základu môjho druhého argumentu, ktorým skutočne sú externé náklady a argumentuje v možnosť ich zakomponovania do ceny výrobkov. V takom prípade by výroba mala byť zelené. Jedným z príkladov, ktoré využíva sú emisné povolenky.
Problémom je, že korporátna loby presadila príliš benevolentné nastavenie trhu s emisiami, takže dnes tento trh slúži nanajvýš ako argument na odmietnutie akýchkoľvek iných iniciatív. Veď už sa predsa obchoduje s emisiami. Podľa Josefa Patočku z českého Denníka Referendum sú povolenky tak lacné, že nepokrývajú náklady spojené so znečistením a nemotivujú k znižovaniu emisií.
Bez ohľadu na tento konkrétny problém, môj argument je širší – skutočná udržateľnosť by si vyžadovala také zmeny, že by došlo k transformácii a nie iba reforme nášho priemyselného systému. Problémom Progresívneho Slovenska je, že – ako centristická strana mierneho pokroku – o takúto transformáciu neusiluje.
Odpoveď na reakciu od Michala Andreja Molnára
Ďakujem Michalovi Andrejovi Molnárovi za reakciu na môj text. Jedným z jeho argumentov je, že rast nemusí nutne znamenať rast ekologickej záťaže. Odpoviem jeho vlastným tvrdením z FB: „Akumulacia implikuje rastúcu nadhodnotu. Čo nemusí byť kvantitativny rast tovarov, ale skôr či neskôr bude.“ Je to presne ako píše v tomto komentári – skôr či neskôr ku kvantitatívnemu nárastu dôjde a tento nárast má negatívne dopady na životné prostredie a je neudržateľný. Úplné nepochopenie spôsobu akým funguje ekonomika, ako aj rozsahu problému v akom sa dnes nachádza príroda Molnár prejavuje, keď tvrdí: „Len jedno odvetvie priemyslu bude musieť byť likvidované, aby sa znížili emisie na potrebné množstvo. Toto odvetvie je ťažba fosílnych palív a zahŕňa v USA a EU len jedno percento HDP.“ Aby sa znížili emisie na potrebné množstvo je nevyhnutný pokles HDP v rádoch desiatok percent. Na ťažbu fosílnych palív je naviazané množstvo ďalších sektorov v hospodárstve, ktoré by jeho likvidáciou boli zásadným spôsobom zasiahnuté.
Foto: ilustračné. Zdroj: Flickr. Autor: Oli Henze.
