V sobotu 11. marca som dostala možnosť, vystúpiť na antifašistickom pochode v Bratislave. Pre tých, čo sa nemohli zúčastniť, uverejňujeme prejav aj s fotoreportážou.
„Som tu dnes ako novinárka z blogu POLE, ako pedagogička Vysokej školy výtvarných umení, ale najmä ako občianka, ktorej záleží na krajine, v ktorej žijem. Ako tu stojím pred mikrofónom, uvedomujem si, koľko moci mi to dáva. Môžem zvolať “kričte!” a vy budete kričať. Môžem zaveliť “kráčajte” a vy budete kráčať. “Blokujte” a vy budete blokovať. Vy ste sem však neprišli preto, aby vám niekto niečo prikazoval. Vy sebou nenecháte manipulovať. My sebou nenecháme manipulovať. Nikto nás nebude zastrašovať, ani z nás robiť fanatikov. Pretože my nie sme oni.
Sme tu, pretože tu chceme byť, sme tu kvôli sebe. Sme tu, pretože si vážime naše práva, našu slobodu; sme tu, pretože sa nám zdá absurdné, že aj v 21. storočí musíme o slobodu stále bojovať a obhajovať ju. Sme tu, pretože si uvedomujeme, že každé protifašistické gesto sa počíta.
Je pre mňa, dieťa 80-tych rokov, ktoré si pamätá eufóriu rodičov po vyštrnganej slobode, nepochopiteľné, ako ľahko sa vieme vzdať vtedy vybojovaných princípov, a ako jednoducho strácame vieru v základné ľudské hodnoty. Ako jednoducho vieme tieto hodnoty poprieť. Ako vieme byť hrdí na to, že sme Slováci a súčasne vieme netolerovať hrdosť iných národností. Ako zabúdame byť empatickí a miesto toho nás navádzajú k tomu, byť xenofóbnymi.
M. Pašteková počas prejavu. Foto: Vladimír Čičmanec
Je pre mňa nepochopiteľné, že tu dnes, 11. marca 2017 stojíme opäť s cieľom vzdorovať fašizmu. Keď sme sa na strednej škole o ňom učili, ani mi nenapadlo, že raz budem proti jeho vzmáhaniu sa bojovať. Že v krajine, kde žijem, sa bude v roku 2017 vôbec viesť diskusia o tom, ako fašizmus zastaviť. Žiaľ, je to naša realita, naša prítomnosť a v nej je dôležité, aby sa nezabúdala pripomínať minulosť a dôsledky, ktoré fašizmus priniesol aj nám. Nezabúdajme, neprekrúcajme fakty a nespoliehajme sa, že to za nás pripomenú iní. Nespoliehajme sa na to, že to za nás vyriešia iní, že to za nás vybojujú iní. Práve zlyhanie tých iných – štátu, elít či sociálneho systému spôsobilo, že dnes my musíme potláčať rozmach pravicového extrémizmu.
Už nemáme ten luxus byť súčasťou mlčiacej väčšiny. Zodpovednosť je naozaj na každom jednom z nás. Aj preto tu stojím a nežiadam, aby ste dnes počas antifašistickej mobilizácie skandovali so mnou. Skandujte v prvom rade sami za seba. A nie len dnes.“
Fotografie © Vladimír Čičmanec
