ŽILI SME V SOCIALIZME: HELENA (54)

od Redakcia

Zlaté obrúčky a zásnuby

Keď sme sa s Karolom po dva a pol roku rozhodli vziať, oznámili sme novinu jedným i druhým rodičom. Karol ma pozval do B., kde sme si vybrali a kúpili širšie a hladké zlaté obrúčky. Financoval ich on. Po zaobstaraní obrúčok sme obom rodičom oznámili zásnuby, ktoré sa konali u nás, v dome nastávajúcej nevesty, ako bolo zvykom. Zišli sa rodičia obidvoch, pričom Karol požiadal mojich rodičov o ruku a navliekol mi obrúčku. Do cirkevného sobáša som ju nosila na ľavej ruke a po ňom na pravej. Taký bol na dedine zvyk.

V predsvadobnom období sme začali s vybavovaním dokumentov na svadobný obrad, či už na MNV alebo na farskom úrade. Bolo treba požiadať o tri verejné ohlášky v kostole, a dohodnúť sa na termíne predmanželskej prípravy na fare. Ohlášky sa konali v priebehu troch po sebe nasledujúcich nedieľ. V týždni pred svadbou sa konala aj príprava.
V období medzi ohláškami sme s Karolom osobne pozývali hostí na svadbu, dali si vytlačiť svadobné oznámenie, ktoré sme posielali rodinám, známym a priateľom z oboch strán. V oboch našich rodinách ako nastávajúcich manželov (manželmi sme sa mohli nazývať až po cirkevnom obrade, a aj od tejto doby spolu bývať) začali prípravy na svadbu. Na prípravu svadobnej hostiny bolo treba nakúpiť zásoby potravín, ingrediencií na pečenie zákuskov, zabezpečiť dostatok mäsa bravčového, hovädzieho i kuracieho, zeleninových zásob na prílohy k jedlám, občerstvenie s vínom, tvrdým alkoholom, malinovkou, sódou a pivom.
Ženíchovou starosťou bolo objednať svadobnú kyticu pre nevestu, živú ľudovú kapelu, ktorá svadobný sprievod sprevádzala na sobáš do i z kostola a zabávala hostí v svadobnom i v kultúrnom dome. Na MNV bolo na tancovačku potrebné objednať sálu v starom kultúrnom dome, pre svadobnú hostinu zabezpečiť časť mäsa i vína.
Cirkevnému sobášu predchádzal civilný na MNV, ktorý sa konal na jar, 20. 4. 1963, v obradnej miestnosti MNV za účasti 2 svedkov, sobášiaceho, matrikárky a pionierov a zväzákov.

Publikované so súhlasom Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied a autorky, Zuzany Profantovej.

Foto: pxhere.com

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!