Môj pohľad na pozitíva socializmu
Faktom a pravdou je, že prevažná väčšina obyvateľstva dediny sa nástupom socializmu rozlúčila s nekonečnou biedou, chudobou a utrpením. Rovnakého názoru pri zrode socializmu však neboli bývalí veľkí roľníci, gazdovia, kto-rým sa podarilo bohatnúť vďaka svojim schopnostiam, umu, šťastiu, ale najmä v dôsledku dedenia od svojich bohatých predkov. Nie každý mal to šťastie byť od prírody obdarovaný pozitívnymi vlastnosťami a bohatým dedičstvom po predkoch, ktoré by tvorilo základ jeho majetku, bohatstva a úspechov.
Prostý človek, tvrdo skúšaný osudom, s nízkou tvorivou schopnosťou, sa nevedel vymotať zo svojej zaostalosti a biedy. Proste nedokázal sa z nej vymaniť, pokiaľ v spoločnosti na to nevznikli priaznivé podmienky. Kto sa chudobného človeka kedy zastal, kto mu hmotne pomohol, kto ho naučil byť schopnejším? V kapitalizme nik, lebo inak by kapitalista nebol pro-speroval tak, ako to dosiahol práve útlakom chudobných. Až nástup socializmu zmenil myslenie a život utrápeného, nevzdelaného človeka.
Nedá mi súhlasiť s tými, ktorí odsudzujú a neúmerne kritizujú socializmus a nevidia, lebo nechcú vidieť aj jeho nepochybné pozitíva. Každé zriadenie má svoje klady i zápory, svoj vývoj, nik vopred nepozná jeho dôsledky. A preto aj socializmus má v tomto vývoji svoje opodstatnenie a nevyhnutné historické miesto.
Nebývalý vzrast životnej úrovne zásluhou socializmu
Dediny práve nástupom socializmu konečne strácali svoju zaostalosť, veľmi nízku životnú úroveň v biednom bývaní a položení. Roľníci sa konečne začali zbavovať ťažkej práce na svojich úzkych políčkach bez možnosti využitia mechanizácie a pokroku v poľnohospodárstve. Dosť ťažko mi je pochopiť men-šinu ľudí, ktorí nechceli veriť pokroku a nechceli priať novej forme hospodá-renia na rozoraných brázdach veľkých lánov.
Dobre viem, a z vlastnej skúsenosti poznám, koľko driny bolo na súkromnom vlastníctve domáceho hospodárstva úzkych rolí. Tam nebolo ani možné použiť a využiť v tom čase dostupnú mechanizáciu, aká sa už v dosť značnej miere používala na lánoch veľkostatkov a grófskych panských honoch.
Vznikom roľníckych družstiev a rozoraním medzí pribudlo aj pôdy, práca bola pre všetkých, rodiny začali mať pravidelný príjem, prudko vzrastala životná úroveň. Doteraz som nepochopila, prečo zo strany chudoby bolo toľko ľútosti za starým nežičlivým kapitalistickým režimom a za nekonečnou drinou bez oddychu.
Vysvetľujem si to tým, že bývalí gazdovia boli hodne sebavedomí a hrdí na svojich bohatých predkov, a tým i na svoje bohaté gazdovstvo. Navyše, nechceli sa spreneveriť mnohoročným tradíciám svojich otcov a dedov. Sebavedomieu bývalých veľkých a stredných roľníkov, hrdých na svoju minulosť, bývalé veľké gazdovstvá, postavenie v spoločnosti pretrvávalo aj po vstupe do družstva. Ich postoje bolo dlho cítiť v každodennom živote.
Chudobní roľníci, robotníci, bezzemkovia, hoci v spoločnosti pre svoju chu-dobu nehrali hlavnú rolu, vždy boli iba druhoradí, nemali radi novoty najmä preto, lebo každá novota a akákoľvek zmechanizovaná práca im odoberala pracovné miesta, uberala na príjmoch a znižovala životnú úroveň rodiny. Už po prvej svetovej vojne nastupujúca mechanizácia prinášala úžitok a zvýšené zisky len veľkostatkárom, nie však chudobným roľníkom.
Socializmus prenikol do všetkých sfér spoločnosti
Socializmus postupne dospieval a dozrieval vo všetkých oblastiach života človeka. Priniesol životné istoty, na ktoré občania rýchlo privykali a nepripúšťali, že to môže byť niekedy aj inak. Bieda človeka a jeho ťažké životné utrpenie vytvorili podmienky pre posun dejín a dospeli k nástupu nového spoločenského zriadenia – socializmu. Socializmus sa však nezbavil diktatúry jednej strany a jej ideológie, ktorá potláčala najmä náboženské slobody ale aj iné. Toto bola jedna z jeho najväčších chýb a spolu s ostatnými chybami preto postupne strácal pôdu pod nohami, až dospel k svojmu zániku.
Aj keď sa v súčasnosti na internetových stránkach stretám s veľmi skresleným, a v značnej miere nepravdivým až urážajúcim vysvetľovaním uplynulého politického systému, svedomie ma núti vydať živé svedectvo o skutočnosti a vyvrátiť, či poopraviť mnohé napísané polopravdy alebo ne-pravdy. Mohol ich napísať len človek, ktorý má minimum znalostí o socializme, ktorý ho od samého začiatku neprežil, ktorý si jeho podstatu nikdy neprečítal alebo nepreštudoval. Preto je aj zarytým odporcom.
Sú to ľudia, ktorí v živote nezažili nedostatok, biedu, beznádej, nepoznali chudobu, hlad, strach. Možno sú to ľudia, ktorí ešte dnes žijú z podstaty socia-lizmu a pokračujú na jeho základoch a výdobytkoch, a ani si to neuvedomujú. Pravdepodobne žijú v hojnosti, dostatku, voľnosti, ale nepoznajú boj o prežitie, nepoznajú hrdlačenie chudobných roľníkov na úzkych políčkach a nevedia nič o biednom domácom hospodárstve. Človek neznalý minulosti nedokáže dostatočne a správne premýšľať o sú-vislostiach jej zrodu a nemá ani potuchy, prečo k socializmu došlo. Takýto človek by si mal ťažké obdobie chudoby preštudovať, zvážiť a porovnať klady a zápory socializmu, a to ešte skôr, než ho bude nespravodlivo len odsudzovať.
Kontrasty socializmu
Nechcem týmto obhajovať socializmus ako celok len v pozitívach. Viem, že priniesol aj radu negatívnych udalostí, hrubosti, ktoré som zažila i ja na vlastnej koži. Ale podstatu socializmu treba hľadať predovšetkým v sociálnej stránke človeka, v zmene jeho myslenia a konania, vo výraznom zlepšení a pozdvihnutí životnej úrovne, najmä v povojnovom období po II. svetovej vojne.
Kto nezažil ťažký život v detstve a v mladosti, ako som ho v čase strie-dania politického systému, a následne nástupu socializmu, industrializácie, združstevňovania vo svojej rodine prežila ja, ťažko pochopí nutný príchod nového zriadenia, hoci aj socializmu. Nejako ho však nazvať museli. Dôležité bolo, aby riešil sociálnu otázku chudobného a utláčaného ľudu, aby vyrovnal proporcionalitu životnej úrovne v spoločnosti, čo sa v skutočnosti tomuto režimu aj podarilo.
Existuje množstvo faktorov, aspektov, hľadísk, zorných uhlov, ktorými je potrebné posudzovať socializmus ako nevyhnutnú spoločenskú sústavu. I keď priniesol aj veľa nespravodlivosti, zla, krívd, ale zaslúžil sa aj o veľa pozitívneho. Myšlienka socializmu ako politického systému nebola zlá. Naopak, aspoň na dedinách, kde som celý život žila, môžem zo skúsenosti zodpovedne posúdiť a potvrdiť, že priniesla obyvateľom blahobyt, ktorý mnohé rodiny, a najmä tie chudobné, nepoznali, ani v neho nedúfali, lebo v predchádzajúcej kapitalistickej spoločnosti sa pre vykorisťovanie nedokázali k nemu dopracovať.
Bohatej a bohatšej vrstve socializmus priniesol majetkovú ujmu i ujmu na spoločenskom postavení. Mnohí majetní boli zbavení celého majetku, cti, plánov i predsavzatí. Vyvlastnení občania sa museli v nejednom prípade vysťahovať zo svojich vlastných domovov do vzdialených neznámych cudzích oblastí, a to bez adekvátnej náhrady, čo bolo kruté. V mnohých prípadoch to bol nespravodlivý, necitlivý i brutálny prístup s neblahými až fatálnymi následkami. No k vyrovnaniu diametrálnych rozdielov medzi jednotlivými vrstvami obyvateľstva nejakým spôsobom dôjsť muselo. Ideálna cesta k spravodlivému, proporcionálne vyrovnanému životu vlastne nikdy neexistovala.
Napĺňanie ideí socializmu bolo predovšetkým v zodpovednosti a svedomí ľudí. Nie každý dokázal veci spravodlivo riešiť, posudzovať, predvídať správnosť konania a rozhodovania, klásť a prijímať tvrdé a nevhodné uznesenia, ktoré viac ublížili, ako napravili. V každom politickom systéme boli obete, vždy sa odohrávali omyly, tragédie, ktoré negatívne poznačili nejednu rodinu i jednotlivca. Adekvátnej náhrady v reštitúciách sa takto postihnutým čiastočne dostalo až po opätovnej zmene politického systému. Nie všetci sa jej dožili. Osoh z reštitúcií mali hlavne ich potomkovia – dediči.
