Zeleninové políčka na strednej účtovníckej škole
Aktívnu praktickú činnosť v škole sme vykonávali aj na malých záhradkárskych zeleninových políčkach, ktoré boli pridelené každému žiakovi na osobnú starostlivosť. Políčka sa nachádzali v areáli účtovníckej školy, v jej záhradnej časti, čo sme nemali ďaleko. Pridelené políčka – hriadky nám odborný učiteľ pravidelne kontroloval a známkoval. Ja som to svoje mala vzorne ošetrované a tešila som sa z úrody. Na políčkach sme vysádzali planty rôznej zeleniny, ktorej plody sa potom využili stravovanie v školskej kuchyni. Ak mi niektorá zo zeleninových priesad vyhynula, snažila som sa ju zohnať, vysadiť,
a tak doplniť prázdne miesto môjho políčka, čo patrične ocenil aj môj vyučujúci.
Medzi športové aktivity na škole patrili lesné branné a orientačné preteky, chodili sme vypomáhať mestskému národnému výboru so súpisom hospodárskych zvierat po uliciach S., na brigády na zber kukurice, cukrovej repy a hrozna, miestneho a okolitých JRD. Mávali sme tiež študentskú aktivitu na melioráciách v K., únavný nácvik spartakiády v školskej telocvični, na školskom dvore, na mestskom štadióne a ďalšie brigádnické aktivity.
Budova školy s internátom v I. ročníku v roku 1957
V prvom ročníku štúdia som bývala v budove Poľnohospodárskej účtovníckej školy (PÚŠ) s internátom v S. na M. ulici. Pôvodne bola budova postavená ako detský domov pre deti dojčenského veku, ktorá na tento účel slúžila do roku 1952. Potom detský domov presťahovali do iných podobných sociálnych zariadení na Slovensku, a v budove zriadili strednú dvojročnú poľnohospodársku účtovnícku školu.
Pred zriadením účtovníckej školy sa v nej najskôr usporadúvali trojmesačné kvalifikačné kurzy poľnohospodárskych účtovníkov pre štátne majetky, jednot-né roľnícke družstvá i strojové a traktorové stanice. Od roku 1954 v nej zriadili najskôr dvojročnú a potom štvorročnú poľnohospodársku technickú školu, s odbormi ekonomika a pestovateľ agronóm alebo technik rastlinnej výroby.
Zmena internátneho ubytovania po prázdninách v II. ročníku
Po prázdninách prvého ročníka v roku 1958 došlo k zmene ubytovania. Presťahovali nás do budovy bývalého Gymnázia M. N. priamo na námestie mesta S., kde sme i chodili do školy. Bola to veľká dvojposchodová rozsiahla budova strednej školy s internátnym ubytovaním. Na izbe nás bolo 16. Tu sme už nemali také súkromie a pohodlie ako v budove školy na M-ej ulici v susedstve nemocnice.
Izba bola veľká, priestranná, vybavená plechovými uzamykateľnými skrinkami, železnými posteľami a nočnými stolíkmi. Prikrývky už tvorili paplóny s vankúšmi a dekami na prikrytie. Na zemi bola drevená dlážka, ktorú sme si každý deň museli pozametať. Izby sme si upratovali samy. Boli tak veľké, že mi pripomínali skôr hromadnú ubytovňu. Upratovačky upratovali len spoločné zariadenia, chodby, triedy, študovne, umyvárky, schodištia a WC.
Izba, v ktorej som bola ubytovaná, sa nachádzala na prvom poschodí budovy školy a bola situovaná presne nad školskou jedálňou. Bola vykurovaná radiátormi ústredného kúrenia. Mala dve veľké okná priamo na námestie, cez ktoré sme mali zakázané nazerať. Nazerali sme iba vtedy, keď nás nik nevidel. Po večeroch nám mestskí chlapci hádzavali kamienky do okien a my sme boli samozrejme zvedavé, ktorí to boli. Mali sme prísny zákaz nakláňať sa z okien a pokrikovať na chlapcov, ktorí naše okná „okupovali“.
Bývalú účtovnícku školu pri nemocnici na M-ej ulici opäť prebudovali na detský domov. Viac sme sa tam už nevrátili. Bolo nám za ňou ľúto, najmä za jej veľkou a priestrannou záhradou, za parkovou časťou, kde sme sa mohli pohybovať v čase mimo vyučovania alebo večerného štúdia, za zeleninovými políčkami, v ktorých sme pestovali rôzne druhy zeleniny.
V budove starej historickej školy s internátom na námestí sa denný režim študenta opakoval ako v predchádzajúcom roku. Voľný pohyb študentov bol obmedzený na priestranstvo vyškvárovaného školského dvora vo výmere asi 100 x 100 m, vybaveného basketbalovými košmi.
V záhradnej časti druhého nádvoria sa nachádzalo niekoľko ovocných stromov, kvetov, trávnik, okrasné kríky a altánok, v ktorom sme v priaznivom počasí študovali. Vychádzky po meste S. boli v určitom čase vymedzené len na nákup drobných školských potrieb.
Budova bývalého starého gymnázia bola historickou budovou, pretože v nej vyštudovalo niekoľko národných dejateľov, ako napr. doktor Janko Blaho, Leoš Janáček, Daniel Lichard, Mirko Nešpor a ďalší. Rozsiahlu školu tvorili tri krídla a dve nádvoria.
Budova školy susedila a bola spojená s veľkým dvojvežovým kostolom, v tom čase nefunkčnom. Po znárodnení, v období zatvárania niektorých kostolov, v ňom bola zriadená sýpka obilnín a iného tovaru. Nikdy sme sa do neho ne-dostali. Bol stále uzamknutý a prístupný len robotníkom, ktorí tam pracovali.
Prvé a druhé poschodie pravého krídla školy tvorili triedy jednotlivých ročníkov. Druhý ročník ekonomického odboru, ako nás premenovali, sa nachádzal na druhom poschodí budovy celkom vpravo. Triedy boli priestranné, svetlé a dobre vybavené.
Na športové vyžitie sme mali k dispozícii veľkú, priestrannú a dobre vybavenú telocvičňu. Prízemie v strede budovy tvorila veľká aula s javiskom, kde sa konali všetky školské slávnosti, tanečné večierky, stužkové, hrali sa tu divadlá a estrádne vystúpenia. Hrali tu tiež hosťujúce súbory a skupiny, ale svoje vystúpenia tu mali aj študenti školy.
V aule bolo veľké krídlo starého klavíra. V priebehu dňa sem nechodilo veľa študentov, len ak sa pripravoval kultúrny program na nejaké podujatie alebo oslavy. Ale mňa lákal ten klavír. Každú voľnú chvíľu som sa vytratila od spolužiačok, a už som tajne na ňom brnkala a skúšala prvé tóny, ktoré som nasávala ako vzduch. Mala som dobrý hudobný sluch a veľmi rada som spievala. Veľmi som chcela navštevovať hudobnú školu, ktorá v meste S. bola, ale nebolo to v mojej náplni štúdia. Do školy som prišla za iným účelom, ktorému som sa musela venovať. Túžba hrať na klavíri vo mne zostala natrvalo, ale k štúdiu hudby som sa už nedostala.
Ilustračné foto, zdroj: simpleinsomnia, flickr.com
