Úraz na zodratom schodisku internátu
To, že budova školy bola poriadne stará, dokazovalo aj zodraté schodisko, ktoré viedlo na prvé poschodie môjho internátneho ubytovania. Bolo príliš vydraté, vyšúchané až vyšmýkané, čo sa mi raz stalo osudným. Pri rýchlom zbehnutí po schodišti smerom do jedálne na obed som sa pošmykla tak nešťastne, že som si pádom zlomila pravú ruku nad zápästím. Cítila som hroznú, prenikavú bolesť. Ruku mi v nemocnici dali do sadry, a tak som s ňou v škole na vyučovaní nemohla písať.
Opäť som sa vynašla, keď som spolužiačku poprosila o pomoc tým, že mi cez kopírovací papier robila kópiu učiva. Nasledovalo vyšetrovanie úrazu bezpečnostnými orgánmi, aby zistili príčinu nehody, ale schodisko do skončenia môjho štúdia opravené nebolo. Sadru som nosila tri týždne. Po jej odstránení som mala ruku bez následkov v poriadku.
Záverečné skúšky na účtovníckej škole
Po dvoch rokoch štúdia a odbornej praxe nadišiel čas na záverečné skúšky. Opäť sa podobali maturitám s takmer rovnakým postupom, ako na základnej alebo učňovskej škole. Dostali sme týždeň študijného voľna, počas ktorého sme si zopakovali všetko odborné učivo. Opakovali sme si buď v skupinkách alebo individuálne.
Na štúdium sme využívali všetky voľné miestnosti v budove školy, najmä altánok školskej záhrady. Po svedomitej príprave nastal čas preverenia našich vedomostí a prípravy do života. Zvládla som ich veľmi dobre, s výborným vysvedčením a osvedčením o absolvovaní a spôsobilosti vykonávať účtovníctvo v poľnohospodárskych podnikoch.
Tešili sme sa, že naše dvojročné úsilie úspešne skončilo, a tak sme sa mohli spokojne pripraviť na rozlúčkovú zábavu, ktorú nám usporiadali v aule školy.
Škola mala družbu s podobnou chlapčenskou poľnohospodárskou školou v H., a tak nebola núdza o tanečníkov. Každá sme si obliekli nové brokátové šaty i topánky, urobili sme si slušivé účesy, prvýkrát sme použili rúž na pery i červeň na líčka, pridali obľúbenú voňavku a v kútiku duše s napätím očakávali náš posledný spoločenský večierok a príchod chlapcov z H.
Večierok začal privítaním hostí, príhovorom triedneho učiteľa, nealkoholickým prípitkom, spoločenským tancom, po ňom slávnostnou večerou a veselou zábavou, ktorá trvala až do neskorých nočných hodín.
Po niekoľkých hodinách spánku sme sa medzi spolužiakmi a učiteľmi srdečne rozlúčili, poplakali sme si, vyobjímali sa a napokon rozlúčili. Každá sme si zobrali svoju batožinu a pobrali sa na železničnú stanicu, aby nás vlak odviezol k svojim rodinám. Zostali len spomienky, priateľská písomná komunikácia, osobné stretnutia, ktoré pretrvávajú až doposiaľ.
Pracovné umiestnenie po ukončení ekonomickej školy
Po ukončení štúdia som ako 17-ročná začala pracovať a „konečne zarábať“ na miestnom JRD vo V. ako mzdová účtovníčka. Pred ukončením štúdia som mala obavu, či budem mať možnosť sa v profesii uplatniť. Moje obavy sa rýchlo rozplynuli, keď mi nič netušiacej prišla pracovná ponuka z JRD zo Z. a o moju pracovnú činnosť účtovníčky dokonca prejavilo záujem aj miestne jednotné roľnícke družstvo.
Vybrala som si JRD vo V., ktoré som mala v rodnej obci, a kde sa mi práca najviac pozdávala. Ponuku do JRD Z. som posunula spolužiačke z V., Oľge B., ktorá sa zamestnaniu potešila.
I keď v 50. rokoch sa húfne zakladali jednotné roľnícke družstvá, neboli dostatočne vybavované kvalifikovanými pracovníkmi v odbore. Odborné pracovné miesta, ako bol napríklad zootechnik, agronóm, technik rastlinnej i živočíšnej výroby, skladník, mechanizátor, účtovník, dokonca predseda družstva boli obsadzované šikovnými bývalými roľníkmi, avšak bez kvalifikácie. Pre počiatky družstva to stačilo, ale k ďalšiemu jeho rozvoju kvalifikované sily chýbali, a preto sa sústreďovala pozornosť aj na výber kádrov, ktoré mali ukončené potrebné vzdelanie.
Ilustračné foto, zdroj: simpleinsomnia, flickr.com
