Vždy, keď izraelská armáda pozabíja väčší počet Palestínčanov, takže sa stane terčom oprávnenej kritiky, objavia sa aj jej apologéti so svojimi pokusmi relativizovať závažnosť zločinu, zjemniť ho, či predstaviť ho ako ospravedlniteľný a v súlade s demokratickými hodnotami. To isté sa stalo aj pri už niekoľko mesiacov trvajúcich protestoch na hraniciach Gazy pod názvom Veľký pochod návratu. Jedným z ich najčastejších tvrdení bolo, že Izrael strieľa iba na teroristov, prípadne na nebezpečných demonštrantov, ktorí ho ohrozujú – a to je predsa oprávnená sebaobrana. Verejne dostupná videodokumentácia prezrádza, že skutočnosť je celkom iná.
Čierne na bielom
Príkladom je aj zastrelenie 19-ročného Abdulfattáha Abdulnabiho. Utekal pomôcť niesť pneumatiku mužovi, ktorý sa ocitol pod paľbou vojakov. Ďalšia guľka zasiahla Abdulfattáha do hlavy. Nebol ozbrojený, v žiadnej chvíli žiadneho vojaka či izraelského civilistu neohrozoval, nebol v blízkosti hraničného plota a s pneumatikou v ruke utekal smerom do vnútrozemia Gazy. Beh s pneumatikou v ruke nie je v žiadnej krajine zločinom zasluhujúcim hrdelný trest. Ani v Izraeli. Bol chladnokrvne a bez zjavnej príčiny zastrelený od chrbta.
Na nasledujúcom zábere vidíme neozbrojeného civilistu pokojne kráčať smerom k vzdialenému plotu za zeleným pásom rastlín. Izraelskí snajperi strieľali nielen na neho, ale aj na ľudí, ktorí mu idú na pomoc.
Podobné scény sa opakujú. Terčom izraelskej streľby sú aj ženy. Tu civilistka iba pokojne kráča a nesie vlajku. Snajper ju zameriava a strieľa.
Mnohé z obetí iba chceli zavesiť vlajku na plot. Podľa izraelských vojakov boli legitímnym terčom.
Okrem streľby na ľudí “vysunutých” z davu bližšie k vojakom sme aj svedkami chaotickej streľby do pokojného davu. Nepripomína to masaker v juhoafrickom Sharpville počas hlbokého apartheidu?
Podobné scény streľby do jednotlivcov alebo do davu ľudí sa opakujú znovu a znovu a znovu. Na žiadnom z týchto záberov nevidíme jediného teroristu, jedinú zbraň, ani len hádzanie kameňov. Nie že by hodenie kameňa oprávňovalo zastrelenie, ale ani len na to sa izraelská armáda a vláda v týchto prípadoch nemôžu vyhovoriť. Strieľajú úplne jasne do neozbrojených civilistov, ktorí nikoho neohrozujú, ktorí sú často ďaleko od plota, pokojne stoja alebo dokonca utekajú preč od plota. Strieľali na nich aj počas modlenia. Ušetrené nezostali ani deti či ochrnutí na vozíčku. Niektoré dni vojaci slzným plynom cielili až k zdravotníckym stanom ďaleko od plota. V prvý deň Veľkého pochodu návratu vojaci zabíjali civilistov aj mimo protestov – najprv postrelili farmára, potom mladého muža, ktorý mu prišiel na pomoc, a napokon ich oboch zabili delostreleckou paľbou.
Zabíjanie novinárov a zdravotníkov
Strieľali a zabíjali aj novinárov, ktorí si na mieste činu robili svoju prácu dokumentovať dianie. Najznámejší z nich bol mladý kameraman a fotograf Jáser Murtaža. Nepomohla mu ani jasne viditeľná modrá vesta s veľkým nápisom PRESS.
Terčom armády sa stali aj lekári a záchranári, medzi inými aj kanadský medik, ktorý v minulosti slúžil ako pohotovostný poľný lekár v Iraku, Tanzánii či južnom Libanone, a v Gaze pomáhal raneným pri hraniciach. Stál približne 25 metrov od zhromaždenia, mal na sebe zelenú chirurgickú uniformu a pri ňom bolo niekoľko zdravotníkov v oranžových vestách. O zásahu izraelskými snajpermi povedal:
“Som veľmi zbehlý v tom, ako nebyť zasiahnutý streľbou. Viem, kde mám stáť. Viem, kde mám byť. Viem, ako nebyť zasiahnutý. Snajperi ma netrafia náhodou. Urobil som všetko ako treba. Všetci sme boli skrčení. Boli sme jasne viditeľní. V momente, kedy ma strelili, bol pokoj. Guľka mi vošla cez ľavú nohu, vyšla cez pravú nohu a dopadla na zem.”
Asistenta, ktorý ho ošetroval a mal na sebe vestu, vojaci o hodinu neskôr trafili do hrude pri tom, ako pomáhal raneným počas hustej izraelskej streľby. Kvôli nej ho mohli z miesta odniesť na ošetrenie až o 30 minút neskôr. Zomrel pri prevoze do nemocnice.
Najznámejšou obeťou spomedzi záchranárov bola 21-ročná Razán Al-Nažžár, feministka, ktorá trvala na tom, že aj ženy majú svoje miesto medzi zdravotníkmi na pochode. Aj ona bola podľa izraelského ostreľovača legitímnym cieľom. Mladá žena, ktorá napriek riziku pomáhala iným ľuďom. Zastrelili ju po tom, ako s kolegami ošetrila dvoch ranených pri plote. Podľa izraelskej ľudskoprávnej organizacie Becélem na ňu vojaci strieľali úmyselne, ked stála s kolegami 25 metrov od plota. Pred smrťou s ňou The New York Times ešte stihli urobiť krátky rozhovor.
Izraelská armáda a vláda vlastnými slovami
Nejde o výnimky či náhody, ale o vedome zvolený postup. Náčelník generálneho štábu izraelskej armády ešte pred začiatkom pochodu informoval, že na hranice s Gazou posiela okolo 100 snajperov. Hneď po prvom dni protestov, keď vojaci zabili okolo 20 ľudí, armáda uverejnila tweet, ktorým sa k tomu, čo spáchala, hrdo prihlásila:
(Becélem/twitter)
“Včera sme videli 30 000 ľudí; prišli sme pripravení a s presnými posilami; nič nebolo vykonané nekontrolovane; všetko bolo presné a uvážené a vieme, kam dopadla každá guľka.”
Aby nenechali nikoho na pochybách, izraelskí vojaci boli takí hlúpi a zároveň arogantne si vedomí svojej beztrestnosti, že priebeh streľby na civilistu natočili aj spolu so svojou radosťou z jeho zásahu a nadávkami na neho a na ľudí, ktorí mu prišli pomôcť. Všimnite si, že človek, ktorého zastrelili, celý čas stál pokojne, takmer nehybne. Nebol to ani terorista ani nikoho v Izraeli neohrozoval.
Izraelský minister obrany Avigdor Lieberman vojaka, ktorý Palestínčana na videu zastrelil, bránil slovami: “Zaslúži si medailu.” Naopak, pokarhanie si podla neho zaslúži vojak, ktorý streľbu filmoval. Zabíjanie civilistov obhajoval tiež tým, že “v Gaze nie sú žiadni nevinní ľudia”. Pripomeňme si, že Lieberman ešte ako minister zahraničných vecí o palestínskych občanoch Izraela, ktorí sú podľa jeho kritérií nelojálni, povedal, že “im treba odťať hlavu”. K festivalu dehumanizácie Palestínčanov zabitých na zhromaždeniach v Gaze sa pridal aj minister verejnej bezpečnosti Gilad Erdan ich prirovnaním k nacistom. Zločiny svojej vlády v tomto duchu obhajoval aj izraelský veľvyslanec na Slovensku na Diskusii Denníka N, kde palestínske obete vykreslil ako “zombíkov”, ktorí sa chcú “dostať k Židom a vytrhnúť im srdcia z hrudí”.
Po celé týždne, čo ľudia vo svete v šoku sledovali izraelské besnenie, izraelská vláda si za svojimi činmi, hodnými najneľudskejších tyranských režimov, stála, obhajovala ich a pokračuje v nich aj teraz. Ľubovoľnú streľbu vojakov do ľudí jej napokon odobril aj najvyšší súd. Vláda najnovšie odsúhlasila a parlament v prvom čítaní schválil zákon zakazujúci natáčanie vojakov pri výkone služby, lebo, logicky, nie to, že vojaci zabíjajú civilistov, je problém, problém je, že to domáca no najmä svetová verejnosť môže vďaka videozáznamom vidieť.
Do 16. augusta izraelskí vojaci na hraniciach s Gazou zabili vyše 170 ľudí a zranili vyše 18000 (slovom osemnásť tisíc). Mnohým z nich zostanú trvalé následky (napríklad amputované končatiny). Na izraelskej strane za celý čas bolo len niekoľko zranených (takmer výlučne vojakov) a počet zabitých počas prvých takmer štyroch mesiacov bol nula. Snajper Hamasu zastrelil jediného izraelského vojaka až 20. júla.
Ľudskoprávne organizácie v tom majú jasno
Aj rešpektované medzinárodné ľudskoprávne organizácie odsúdili besenenie izraelských vojakov. Podľa HRW používanie streľby s následkom smrti voči ľuďom, ktorí nepredstavovali bezprostrednú hrozbu, je vojnový zločin. Zo zodpovednosti zaň obviňuje aj najvyšších predstaviteľov armády a rezortu bezpečnosti, ktorí vydali rozkazy na streľbu. Nezvyčajne ostrým slovníkom vyzýva Medzinárodný trestný súd na začatie vyšetrovania a ostatné krajiny sveta na uvalenie sankcií voči predstaviteľom Izraela: “Medzinárodné spoločenstvo musí roztrhať starú príručku (…) a uplatniť reálne následky za nehoráznu bezohľadnosť k životom Palestínčanov.”
Aj Amnesty International predpokladá páchanie vojnových zločinov a zareagovala obnovením výzvy na zbrojné embargo voči Izraelu. Podľa najväčšej ľudskoprávnej organizácie sveta “čas na symbolické odsudzujúce vyhlásenia už vypršal. Medzinárodné spoločenstvo musí konať konkrétne a zastaviť dodávky zbraní a vojenského vybavenia. Neprijatie podobných opatrení iba prispeje k ďalším vážnym porušeniam ľudských práv tisícov mužov, žien a detí trpiacich následkami života pod krutou izraelskou blokádou Gazy. Títo ľudia iba protestujú proti neznesiteľným životným podmienkam a žiadajú právo vrátiť sa do svojich domovov v Izraeli.”
Becélem pripomína, že izraelská armáda strieľa na demonštrantov v Gaze bežne; robila to aj pred Veľkým pochodom návratu. Iba v decembri 2017 takto zabila 8 ľudí, vrátane muža s amputovanými nohami, pri protestoch po Trumpovom oznámení o presune ambasády USA do Jeruzalema.
V Gaze boli samozrejme aj demonštranti, ktorí hádzali kamene, ale vo veľkej väčšine prípadov boli príliš ďaleko na to, aby mohli vojakov schovaných za plotom a za pieskovými bariérami trafiť či zraniť, a ak, ôsma najsilnejšia armáda sveta ich mohla zneškodniť inak než zastrelením ostrou muníciou. Niektorí pálili pneumatiky, ale to nie je zbraň, ktorá by mohla niekoho zraniť, nieto zabiť – horiaca pneumatika leží na zemi a nehýbe sa, iba dymí. Palestínčania ich používajú ako ochrannú clonu, ktorá snajperom bráni v streľbe. Takto by sme mohli pokračovať dlho, no nie je v možnostiach článku uviesť na pravú mieru všetky nepresnosti alebo úmyselné dezinformácie, ktoré zaznievali zo strany predstaviteľov izraelskej armády, vlády či od ich podporovateľov.
Čas na konkrétne činy
Na základe videozáznamov zhotovených Palestínčanmi či izraelskými vojakmi, stanovísk medzinárodných a izraelských ľudskoprávnych organizácii, ako aj vyhlásení samotných predstaviteľov izraelskej armády a vlády môžeme bez akýchkoľvek pochýb konštatovať, že izraelská armáda v priamom prenose už niekoľko mesiacov strieľa z veľkej časti do civilistov, ktorí nikoho neohrozujú, iba využívajú svoje právo na protest. Každý, kto tvrdí opak, šíri “alternatívne fakty”, nie nepodobné tým, ktoré vychádzajú z úst či z klávesnice Donalda Trumpa. V liberálnom mainstreame, ktorý by streľbu do demonštrantov na ukrajinskom Majdane či do utečencov na hraniciach Európy nikdy nenazval oprávnenou sebaobranou, podobná obhajoba smrteľného násilia nemá čo hľadať.
To čo sa deje v Gaze, je ďalší zo série masakrov, ktorými Izrael ľudí v tomto gete opakovane navštevuje. Medzinárodné spoločenstvo (najmä Západ; najmä EÚ) by už malo vypočuť výzvy ľudskoprávnych organizácií (keď už nie samotných Palestínčanov), roztrhať starú príručku a prikročiť k reálnym krokom, ktoré s demokratickými hodnotami a ľudskými právami nezlučiteľnú politiku Izraela ukončia. Čas na symbolické odsudzujúce vyhlásenia už vypršal; s neustálym páchaním zločinov voči Palestínčanom treba už niečo reálne aj urobiť.
Súvisiace články:
Diskusia Denníka N: Izraelský zázrak sa nekonal
Keby bola Gaza na Slovensku
Diskusia Denníka N: demokracia alebo apartheid?
Štát, uplatňujúci vojenskú diktatúru, nie je demokraciou
OSN zakazuje, Izrael ignoruje
Keď okupácia mizne v prejavoch, nie v realite
Ilustračné foto: Alisdare Hickson, zdroj: flickr.com
