Zvodné čísla

K napísaniu tohto príspevku ma podnietili študenti fakulty na ktorej pôsobím. Na hodine zameranej na feministické myslenie v politických vedách vystúpili dvaja mladí muži s príspevkom Rozdiel v mzdách medzi mužmi a ženami – mýtus alebo realita? Výber témy príspevku spomínaných študentov, zjavne kritických voči feministickému mysleniu, nebol náhodný. Rozdiel v mzdách medzi mužmi a ženami sa stal akousi mantrou. Kto ešte nepočul o magickom čísle 0,80? Alebo 0,76? A prečo je to číslo vlastne vždy trochu iné, ale vždy o niečo alarmujúcejšie? Keďže sa zaoberám štúdiom čísel v rodových politikách, rozhodla som sa byť trochu kritická.

Využívanie čísel, štatistík a výskumu pre hodnotenie spoločenských javov v politických arénach je dnes na pretrase. Počúvame o alternatívnych faktoch, no na každý argument (i ten, s ktorým nesúhlasíme) existuje graf či tabuľka. Dnes si už nedokážeme predstaviť globálne politiky ľudských práv, ekonomického rozvoja, rodovej rovnosti, či dokonca násilia bez toho, že by sme brali do úvahy medzinárodné štatistické indikátory. Americká antropologička Sally Engle Merry tento vývoj nazvala „indikátorová kultúra“. Žijeme vo svete, v ktorom je prirodzené, že rôzne medzinárodné vládne organizácie, neziskové organizácie i korporácie vytvárajú indikátory, ktorých cieľom je merať, porovnávať a hodnotiť spoločenské javy. Chcete vedieť ako sú na tom gayovia a lesby v Rusku? Aha, tu je index! Chcete vedieť aký je index prístupu k pitnej vode v Kambodži? Tu máme ten najnovší a je k nemu aj medzinárodný benchmark! Rozhodli sme sa, že budeme merať a porovnávať všetko, lebo len na základe relatívneho porovnania dokážeme hodnotiť situáciu v tej či onej krajine. Dnes si už dokonca myslíme, že dokážeme odmerať a porovnať šťastie obyvateľov v jednotlivých krajinách (pozri The World Hapiness Report).

Engle Merry však tento vývoj hodnotí viac ako kriticky. Snaha odpolitizovať isté spoločenské problémy a ukázať ich v objektívnejšom (či dokonca technokratickom) šate nás v mnohých oblastiach doviedla do neutešeného stavu. To platí aj pre feministický aktivizmus a rodové politiky. Antrpologička hovorí, že snaha kvantifikovať – teda premieňať spoločenské javy na čísla – je viac ako zradná. Často znamená vytrhnutie istého problému z kontextu a vsadenie danej problematiky do nekritického svetla. Medzinárodné indikátory rozvoja sú nebezpečné, pretože ich efektom je homogenizácia štátov a zbavenie sa ich lokálneho kontextu, vďaka čomu vzniká jedno jasné a jednoduché číslo.

Ako konkrétny príklad ma neustále máta prezentácia výskumu, na ktorej som sa nedávno zúčastnila. Výskum meral názory a postoje poľského obyvateľstva k reprodukčným právam, jeho cieľom bolo vytvoriť medzinárodný komparatívny index. Výskum však nezohľadňovala sexuálnu výchovu poľských respondentov a respondentiek na školách. Na otázku „Prečo?“, bolo auditóriu vysvetlené, že projekt bol financovaný z nórskeho grantu a jeho podmienkou bolo vytvoriť dotazník presne podľa dotazníka uskutočneného pred niekoľkými rokmi v Nórsku. Výsledkom výskumu bol vznik indikátora, ktorý Poľsko prezentoval ako jednoznačného „loosera“ v porovnaní s Nórskom. To, čo nás ale všetkých a všetky zaujímalo – vplyv sexuálnej výchovy na postoje obyvateľstva – sme sa nedozvedeli.

Ako píše Engle Merry, čísla sú skvelým advokačným prostriedkom. Sú rýchle, jednoduché a prezentujú istú auru objektivity. V politikách rodovej rovnosti sa posun práve ku kvantifikovateľnosti sociálnych javov cení – veď tento posun znamenal, že dokážeme rodové nerovnosti vysvetľovať v technických parametroch a to nám dáva istú komparatívnu (sic!) výhodu voči aktérom, ktorí argumentujú bez čísel, len svojim presvedčením. Indexy, rankingy a benchmarky sú ale nástrojmi, ktoré dokážu napáchať viac škody ako úžitku, ak si nebudeme neustále pripomínať, že sú to len čísla, ktoré sa iba snažia reprezentovať istý spoločenský problém a ten je komplexnejší ako jeho numerická podoba. A tu už sa dostávam späť k mzdovému rozdielu medzi mužmi a ženami.

Tento tzv. rodový mzdový rozdiel možno počítať rôznymi spôsobmi, najčastejšie sa využíva prepočítanie na hodinovú alebo mesačnú mzdu mužov a žien v danej krajine. Nejde pritom o rozdiel medzi mužom a ženou pracujúcich na tej istej pozícii (tu už by išlo o priamu diskrimináciu aj na základe slovenského antidiskriminačného práva). To, čo rodový mzdový rozdiel v skutočnosti meria, je systém, ktorý operuje na rodových stereotypoch. Dôkazom je aj to, že sa plne prejavuje práve v období, kedy ženy odchádzajú na materskú dovolenku. Rodový mzdový rozdiel totiž meria ako rodové stereotypy ovplyvňujú pracovné životy mužov a žien. Ženy majú tendenciu zamestnávať sa (napriek vyššej miere vysokoškolského vzdelania) v nízko-platených sektoroch, ako školstvo, zdravotníctvo a sociálne služby. Odchádzajú na materskú, ich kvalifikácia má tendenciu zaostávať. Počas mesiaca častejšie využívajú OČR (ošetrovanie člena rodiny), keď je dieťa alebo iný člen rodiny chorý. V porovnaní s mužmi tiež častejšie pracujú na úväzky so zníženým počtom hodín a majú tendenciu robiť menej nadčasov ako muži.

Záver prezentácie spomínaných dvoch študentov bol, že keby rodový mzdový rozdiel využíval iné indikátory – ako napr. koľko času muži a ženy strávia v práci, jeho výsledok by bol iný. S týmto tvrdením rozhodne súhlasím. Výzva však spočíva v niečom inom – a to je pochopenie toho, ako rodové stereotypy ovplyvňujú život slovenského muža a ženy. Pretože to, čo nám napríklad rodový mzdový rozdiel Eurostatu hovorí v čísle 19%, nie je komplexná prezentácia spoločenského problému. Chýba mu príbeh, na ktorý feministický aktivizmus pozabudol, keď sa vybral cestou hladkých čísel a globálnych porovnaní.

Ja osobne si nemyslím, že jednoduché oháňanie sa týmto číslom vysvetlí mladým ľuďom, čo je v skutočnosti ten problém, ktorý sa snažíme pomenovať. Ich argument je stále platný – je pravda, že keby sme použili iné indiktátory, vyšlo by nám niečo iné. Áno, muži žijú štatisticky iné pracovné vzorce, ktoré si kapitalizmus váži oveľa viac. Možno práve preto by sme sa tohto nástroja, mali zbaviť a ísť cestou príbehov a príkladov, ktoré budú vychádzať zo žitých skúseností slovenských žien. Len tak, budeme môcť vysvetliť problematiku rodových stereotypov na trhu práce a ich vplyvu na životy žien.

Autorka pôsobí na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK.

Foto: ilustračné, Autor: Mike Licht. Zdroj: flickr.