Tzv. mienkotvorné médiá zažili v roku 2020 silné otrasy. Výpadky príjmov z reklamy spôsobené koronavírusom značne okresali ich rozpočty. Kým denník Pravda musel zredukovať tlačené vydanie novín, Aktuality sa ústami Daga Daniša zaprisahali, že za finančnú podporu začnú písať objektívnejšie. Menej aktivisticky, viac žurnalisticky. Nevídané.
Obsah ostatných periodík, okrem tých bulvárnych, je ukrytý za hradbou predplatného už dávnejšie. Demokratická výmena názorov, zdá sa, nie je dopriata každému. Sponzor denníka SME koncom tohto roka dokonca skončil vo väzbe, a ukáže sa, čo to spraví s fungovaním redakcie. Už však v roku 2016 písal Mariánovi Kočnerovi, ako čistí vydavateľstvo, pod ktoré patria jeho médiá.
Ak by to nestačilo, akvizície Penty sa nájdu aj inde. V Kordovom Týždni, Ďuranovom INESS-e, Sulíkovej knihe Odvodový bonus, či rôznych projektoch slúžiacich na odobratie preferencií Smeru, ako bola napríklad plánovaná strana Nádej. Oligarchia je rozlezená všade, takže si väčšina môže formovať svoj názor akurát tak na základe mantinelov stanovených majetnou menšinou.
Médiá na Slovensku vytvárajú alternatívnu realitu, ktorá by výborne zapadla do predstáv Guya Deborda o spoločnosti spektáklu. Divadla s rozohratými rolami, ktorému majú čitatelia nadšene tlieskať. Plné okázalých zatýkaní, megalomanských vyhlásení, nekonečných a neprehľadných tlačoviek nahrádzajúcich reálnu politickú prácu. Grafov zahladzujúcich realitu, dokonca aj stopy po nej.
Niet divu, že takéto médiá strácajú dôveryhodnosť, no tým pádom aj ľudia orientáciu vo svete. To, čo im servírujú propagačné kanály je pokrájaná, prevarená a navoňaná zmes, čo sa na realitu vôbec nepodobá. Médiá, ktoré podávajú informácie, síce sú mienkotvorné, no čitatelia a diváci ich prijímajú s veľkou nevôľou až reflexom na dávenie.
–
Na stránke POLE sme preto aj v roku 2020 venovali pozornosť problémom tých, ktorých sa v hlavných médiách nikto nezastane. Snažili sme sa konfrontovať ideologické správy s perspektívou väčšiny pracujúcich, chudobných, vylúčených.
Medzi komentármi o dianí z domova i zo sveta bol najčítanejší článok nášho hlavného editora A. Riabova (cez 30 000 pozretí) o nevyjednanom odklade úrokov bánk, vynikala však i rozsiahla analýza M. Makaru o voľnotrhovej dohode EU-MERCOSUR. Okrem toho sme odprezentovali aj niekoľko samostatných projektov.
Najprv to bol podcast L-Zone M. Augustína, neskôr séria článkov Ekonomika a spoločnosť, ktorých autormi boli ľavicoví ekonómovia a odborári. Postupne sme odpublikovali aj kompletné kapitoly z informáciami nabitej knihy Jána Košča Mýty a fakty o daňovo-odvodovom zaťažení na Slovensku.
V priebehu roku sme si pripomenuli výročia G. W. F. Hegla, F. Engelsa a V. I. Lenina, či M. Glezosa, o ktorých mnoho ľudí častokrát vie len to, že o nich nič nevie. Zosnulého Davida Graebera sme priblížili recenziami T. Profanta jeho zásadných diel.
Novo vydané knihy Orwella, Wellsa, Hollowaya, Wrighta, Chomského, Adorna, Thunbergovej recenzoval M. Makara, no venovali sme sa napríklad aj textom slovenských literátok Ferečuhovej, Kucbelovej, či Maliti Fraňovej. Okrem rôznych prekladov z magazínov Aeon a Jacobin sme priniesli aj dôležitý text Davida Harveyho v preklade I. Komanickej.
Spolupracovali sme tiež so združením Pracujúca chudoba (publikácia o neoliberálnych think-tankoch), českým Deníkom Referendum, či aktivistkou A. Krempaskou, ktorých články ste si mohli u nás prečítať.
–
Ďakujeme vám za vašu priazeň a podporu.
Budeme sa na vás tešiť v roku 2021 s novým dizajnom a ešte zaujímavejším obsahom.
Ak by ste mali záujem o spoluprácu, kontaktujte nás (redakciapola@gmail.com) alebo podporte finančne (SK36 8330 0000 0026 0106 2302).
