V rámci predstavenia publikácie „Mýty a fakty o daňovo-odvodovom zaťažení na Slovensku“ postupne zverejníme jej jednotlivé kapitoly. V deviatej kapitole sa pozrieme na efektivitu verejných financií.
Efektivita verejných financií
Popri správnom nastavení daňového systému a daňového mixu je dôležitou otázku aj efektivita využitia takto získaných zdrojov. Z ekonomického hľadiska síce tieto témy spolu priamo nesúvisia, z hľadiska spoločenskej zodpovednosti a etiky sú však hlboko previazané. Náš daňový systém je pod neustálou paľbou žiadostí o znižovanie zaťaženia aj z dôvodu nízkej transparentnosti a efektivity využitia zdrojov. Napríklad krajiny Škandinávie, ktoré majú najväčšie sociálne štáty (kapitola 8), naopak vykazujú oveľa vyššiu ochotu firiem a obyvateľov platiť mnohokrát aj vysoké dane (kapitola 3). Je to tak hlavne preto, že tamojší sociálny systém a verejná správa sú vysoko efektívne, transparentné a korupcia je na veľmi nízkej úrovni.
Kváziargumentmi, ktorými sa snažia argumentovať tí, čo požadujú len znižovanie daní a odvodov na Slovensku, sú vysoká miera korupcie, daňová medzera pri výbere HDP a iných daní a nízka efektivita verejných výdavkov. Vyššiu efektivitu a transparentnosť a nižšiu korupciu však určite nedosiahneme tým, že budeme len bezhlavo znižovať daňové zaťaženie.
Propagátori znižovania daní a odvodov často argumentujú Lafferovou krivkou, no týmto teoretickým konštruktom argumentujú zásadne jednostranne.
Ešte nikomu sa nepodarilo určiť, aká je presná výška daňovej sadzby, keď je výnos na maxime, a tak je tvrdenie, že znižovanie daňovej sadzby vždy prinesie zvýšenie výnosov, príliš zjednodušujúcim záverom. Keď budeme mať daňovú sadzbu blízku nule, budeme mať daňový výnos vyšší ako napríklad pri 21-percentnej sadzbe? Ak sa nachádzame napravo od vrcholu krivky, tak po znížení daňovej sadzby nám príjmy narastú, no ak sa nachádzame naľavo od vrcholu krivky, dôjde k poklesu výnosov.
Tak, ako pri žiadnej dani zatiaľ nikto nedokázal jednoznačne identifikovať ideálnu daňovú sadzbu pre Lafferov bod, aj odhady, či sa dnes pri akejkoľvek dani nachádzame napravo alebo naľavo od vrcholu krivky, sú len vešteniu podobné tvrdenia.
Ak by sme argumentáciu teoretickým konceptom Lafferovej krivky chceli prijať do dôsledkov, tak môžeme rovno tvrdiť, že treba zaviesť 50-percentné zdanenie, pretože podľa tejto krivky vtedy dosiahneme maximálny výber daní.
Kapitola pochádza z publikácie:
KOŠČ, J., 2020. Mýty a fakty o daňovo-odvodovom zaťažení. Bratislava: OZ Pracujúca chudoba. ISBN: 978-80-973614-0-2. Link na dokument: http://www.pracujucachudoba.sk/storage/app/media/na_stiahnutie/myty-a-fakty-o-danovo-odvodovom-zatazeni-na-slovensku.pdf
