Konzervatívci majú znova problém s identitou.
Keď ide o zisky alebo privatizáciu zhodnú sa konzervatívni politici všetkými desiatimi s tými liberálnymi. Cirkev dnes v dome Otca robí tak megalomanské developerské projekty, že by ju odtiaľ nevyhnal ani Ježiš. A tak konzervatívci zúfalo hľadajú spôsob, ako sa odlíšiť od čistých vyznavačov mamonu.
Občianskym konzervatívcom Dostálovi a Osuskému, momentálne osadeným v liberálnej strane, napadlo, že by tým diferenčným znakom mohol byť boj proti minulého režimu. Niekto si povie – odrhovačka, iný zase – hit overený časom! Veď čo by sme už robili večer pri sviečke, ako si čítali zoznamy a nadávali na vlastnú stranícku minulosť? Čo by robil zväzák Dostál, iskrička Dzurinda, súdruh Kukan, či spolupracovník Budaj?
No ako hovorí syn funkcionára KSČ zodpovedného za dodržiavanie ateizmu, Andrej Kiska, nikto nie je dokonalý. Kto si nekrátil dane, alebo nekúpil niečo cez bieleho koňa, nech hodí kameňom. Povedal a odrátal si kampaň z nákladov… Do boja proti „komunizmu“ sa pridal aj Juraj Šeliga zo strany Za ľudí. Keďže je sám rok narodenia 1990, je možné, že chcel poukázať na to, že vtedy najviac trpeli nenarodení.
A na tých podľa všetkého najviac záleží aj dnes. „Šak tu zomierajú nenarodené deti! S tým treba niečo robiť!“ bedákal na tlačovke premiér Matovič. A my ostatní, čo sme sa už narodili, ale ešte nestihli zomrieť, máme smolu. Netreba však zúfať, naši ministri sa ešte len hľadajú a tak celkom nevedia, že odvodový bonus spotrebu nezvýši. Keď nebude práce, môže byť aspoň každý deň nedeľa! Keď sa zaplnia lôžka, otvoríme kostoly! Alebo si počkáme na zázrak…
Inak sú naši konzervatívci nie iní ako my, akurát po rozume im behajú samé oplzlosti: nechcené oplodnenia, sobáše gayov, marihuana. Kopec pálčivých otázok, plno neodkladných dilem. Jeden by z toho normálne nezaspal. No čo si budeme hovoriť? Niekto nad nami predsa musí držať ochrannú ruku a občas nám zasranom dať aj nejaké to zaucho, aby sme sa pri tých jemne navýšených minimálnych mzdách a odložených splátkach neutrhli z reťaze.
Jedem das seine, ako písali na bráne. Žiadne také, že každému podľa jeho potrieb, anciáša vášho komunistického! Aké obedy zadarmo, aká doprava zadarmo? Ako k tomu prídeme, že má niekto niečo zadarmo? Čo niekto našiel zľavovú knižku do McDonaldu? Čo je celoročný týždeň mobility? Keď my tu musíme žrať menučka za 8 eur, a tlačiť sa s autami v zápchach?
No ani s tými konzervatívnymi hodnotami to už nie je ako kedysi. Jeden predseda si vybavil rozvod (ale volajú to anulácia sobáša), druhý predseda je na transky (ale nechce sobáše) a zvyšní si občas v parlamente vynadajú ako pohania. No to všetko je v poriadku, lebo podľa ministra Krajčího „Satan chce mať moc“ a tieto indivíduá mu v tom podľa dokonalého Božieho plánu idú zabrániť.
A v tomto svojom posvätnom ťažení dokážu byť až odzbrojujúco úprimní… „Tak som si to zľahčil.“ „Tak som možno podvodník.“ „Tak som možno niečo pašoval.“ „Tak som možno bola na Kočnerovej jachte.“ „Tak možno má moja žena na účte nejaké milióny o ktorých neviem.“ Úprimne, odvážne, pre ľudí… To vážne?
Obrázok: Baltazarova hostina. Zdroj: Wikimedia.
Podporte fungovanie skutočne ľavicového webu bez vplyvu politických strán, reklám a kapitálu.
Za rovnosť, mier a slobodu pre všetkých!
Návod a údaje pre poukázanie Vašich 2% dane nájdete tu: https://polemag.sk/2-z-dane-pre-pole/
Našu prácu môžete podporiť aj priamo, napríklad jednorázovým príspevkom vo výške 5 € alebo ľubovoľným iným príspevkom alebo nastavením trvalého príkazu vo výške 2 € mesačne na naše číslo účtu: SK36 8330 0000 0026 0106 2302.
Ďakujeme za Vašu priazeň.
#/media/File:Belshazzar%E2%80%99s_feast,_by_Rembrandt.jpg){kind=link}