Ako poznamenal Marx: dejiny sa dejú takpovediac dva razy: raz ako tragédia, druhý raz ako fraška. Zatiaľ čo októbrová socialistická revolúcia skoncovala s monarchistickým režimom a dopadla tragicky, z novembrovej „nežnej“ revolúcie sa reštauráciou starého poriadku stala komédia. Po nešťastnom „budovaní proletárskeho štátu“ sa spoločnosť vydala na cestu opovrhovania robotníkmi, démonizovania odborov, a zhoršovania postavenia žien.
Oba režimy sa zasadzovali za sociálne skupiny, ktoré v nich spočiatku neexistovali. Sovietsky systém potreboval vytvoriť triedu mestského proletariátu, reštaurovaná trhová spoločnosť skupinu súkromných podnikateľov. Kým prvý to robil prostredníctvom budovania ťažkého priemyslu, západný kapitalizmus k tomu dospieval cez jeho odbúravanie.
Diktatúra proletariátu sa zmenila na diktatúru entrepreneurov. Demokratický centralizmus, v ktorom sa mal diskutovať spoločný postup, nahradila súkromná ľubovôľa. Dodnes počúvame, ako by sa každý jednotlivec mal namiesto zamestnanca stať podnikateľom. Nech je sám sebe tvorcom, narába so svojim vlastným kapitálom, a môže sa nechať vykorisťovať podľa toho, ako uzná za vhodné.
Ukázalo sa, že v novembrovom „prevrate“, ako nežnú revolúciu nazýva Petr Pithart, nešlo o boj dobra so zlom, ale o stret rozličných záujmov. Po výstražnom generálnom štrajku polovice pracujúcich a vznikaní občianskych buniek na pracoviskách mali protagonisti zmeny snahu rýchlo skrotiť jej demokratizačný náboj.
V porovnaní s októbrovou revolúciou, ktorá násilne zúčtovala s opozíciou po vzore Francúzskej revolúcie, novembrový „zamatový“ prevrat prebehol hladko a staré byrokratické štruktúry ostali zachované. Dve tretiny poslancov schvaľujúcich novú ústavu boli členmi KSČ. Bývalí členovia strany obsadili aj najvyššie ústavné funkcie. Privilegované postavenie vyvolenej skupiny ľudí ostalo zachované, iba sa zúžili jeho rady.
Na Slovensku bola vládnuca trieda “revolucionarizovaná” (okresaná a vymenená) samotým kapitalizmom. Slovami Marxa: „Buržoázna epocha sa vyznačuje neprestajnými otrasmi všetkých spoločenských vzťahov, večnou neistotou a pohybom.“ O podiel na moci sa usilujú nové vrstvy. S mečiarovskou, národnou kapitálotvornou vrstvou zúčtovala dzurindovská, prozápadne orientovaná vládnuca vrstva a nahradil ju zahraničný kapitál. O slovo sa v súčasnosti pýtajú zástupcovia digitálneho kapitálu.
So zmenou vlastníkov sa mení aj oficiálna ideológia štátu – od nacionalizmu, cez americkú podobu globalizácie, až po európsku formu imperializmu – spočiatku presadzovaná štátnou televíziou a denníkom Slovenská republika, neskôr denníkom SME, týždenníkom Týždeň, a momentálne i Denníkom N.
Komicky a fraškovito v tejto súvislosti pôsobí snaha kriminalizovať predchádzajúci režim tridsať rokov po jeho konci. Princíp vládnucej vrstvy ostal zachovaný a niektorí jeho niekdajší funkcionári sú vo vláde dokonca dodnes. Ak je zmyslom revolúcie priniesť rozšírenie slobôd a staronový režim ich rozsah zúžil, potom nemožno spolu s Egonom Bondym trpko nepoznamenať: „Ako ste verili v slobodu a ostala z nej sloboda obchodu.“
Obrázok: Michel de Broin. Zdroj: Wikimedia.
