Ad: Prehrávame, najvyšší čas vývoj otočiť
Ivan Mikloš v ostatnom komentári, v denníku SME, hľadal príčiny neúspechov našej domácej ekonomiky, objavil však len ním presadzované mýty.
Súvisiaci článok: Slovensko stráca talenty aj investície. Je načase to zvrátiť (píše Ivan Mikloš)
Podľa bývalého ministra financií sa „súťaž v globálnej konkurencii o talenty a investície už príliš dlho nevyvíja v náš prospech“. Svoje tvrdenia zaklincoval tvrdením, že rast a úspech nášho hospodárstva sú závislé od talentov, ktoré potrebujeme udržať či prilákať, a od priamych zahraničných investícií.
Tak sa pozrime do minulosti. Nebol to práve Mikloš, ktorý pri privatizácii nášho hospodárstva tvrdil, že „čo nám bude chýbať, to dovezieme“?
Nebol to Mikloš, ktorý vysokú nezamestnanosť riešil vývozom mozgov a rúk do zahraničia? Nebol to Mikloš, ktorý robil všetko pre to, aby zlepšoval podnikateľské prostredie prostredníctvom poškodzovania prostredia zamestnaneckého a potierania odborov?
A nebol to Mikloš, ktorého ministerstvo úkolovalo redaktorov slovenských mienkotvorných médií (bývalý šéfredaktor SME Martin M. Šimečka potvrdil), aby sa ani náhodou o jeho „úspešných reformách“ neobjavilo nič negatívne?
Teórie (neoliberalizmus, liberalizácia, priesaková ekonomika), na základe ktorých sa na Slovensku zrealizovali reformy pod jeho taktovkou, sa ukázali ako chybné nielen na Slovensku, zlyhávajú všade vo svete. A tak namiesto pozitív zo synergického efektu veľkého výpredaja našej ekonomiky žneme negatíva.
Ako sa opovažujete!
Vo svojom texte bývalý minister viackrát spomína hospodársky rast. Pripomeňme si, čo o viere v nekonečný a neustály rast hospodárstva povedala klimatická aktivistka Greta Thunbergová:
„Jediné, o čom vy dokážete hovoriť, sú peniaze a rozprávky o nekonečnom ekonomickom raste. Ako sa opovažujete?“
A hoci ide o tínedžerku, pár slovami povedala to, čo tvrdia už viac ako dekádu vedci z celého sveta. Nekonečný rast hospodárstva, presadzovaný Miklošom a jeho ekonomickými vzormi, prináša devastáciu prírody, celosvetovej klímy a rozvrat spoločnosti i demokracie.
Rovnako vo svojom texte šermuje priamymi zahraničnými investíciami (PZI). Spomína ich, akoby tieto boli jedinou cestou na dosiahnutie vyššej životnej úrovne na Slovensku. Že to tak nie je, upozornili aj výskumníci z Národnej banky SR a bruselského ETUI vo svojej nedávnej práci.
Ani vlády, ktorých členom Mikloš bol, neurobili nič, aby úpadok vo vzdelávaní zastavili alebo zvrátili.
Aj napriek pozitívam PZI sú dosahy týchto investícií výrazne limitované a bez toho, aby naše domáce firmy investovali do výskumu a vývoja, sa reálne nepohneme vpred, aj kedy sme boli celosvetovým lídrom v lákaní PZI.
Kde sa stala chyba
Firemné investície do výskumu a vývoja na Slovensku sú nielen jedny z najnižších v Európe, ale aj absolútne najnižšie spomedzi krajín V4. Zvrátiť tento nedostatok zatiaľ nepomohli ani superodpočty na investície do výskumu a vývoja.
S tým, samozrejme, súvisí aj rozsah investícií do výskumu zo strany štátu a aj investície do školstva.
Zdôvodňovať všetko len formulkou „lebo Fico“ je možno populárne, no nedokáže zdôvodniť všetko. Hlavne preto, že Smer, ktorý má v názve pojem „sociálna demokracia“, vlastne z hľadiska nastavenia hospodárskej stratégie Slovenska neurobil nič sociálno-demokratické a vlastne len pokračoval v tom, čo zadefinoval na prelome milénia Ivan Mikloš.
A hoci ani poslednú vládu nie je za čo chváliť, čo sa týka školstva, tak úpadok slovenského školstva sa začal už za Mečiara a ani vlády, ktorých členom Mikloš bol, neurobili nič, aby úpadok zastavili alebo zvrátili.
Dnes sme si na základe vtedajších Miklošových sľubov mali nakupovať chýbajúce talenty a niekdajšie PZI mali namiesto vývozu ziskov generovať ďalšie reinvestície. Teraz si treba položiť otázku, prečo sa tak nestalo.
Skrátená verzia textu vyšla pôvodne v denníku SME.
Autor obrázka: A.N. Mironov. Zdroj: Wikimedia.
