Krátko pred Vianocami ministerstvo financií zverejnilo bližšie informácie o slovenskom Pláne obnovy – stratégii využitia balíka približne šiestich miliárd eur, ktoré Slovensku poskytne Európska únia. Uverejnený dokument konkretizuje slovenské priority aj rozdelenie žiadaných financií medzi jednotlivé ministerstvá. Najväčší objem zdrojov bude mať pod kontrolou SaS. Na obsahovom aj formálnom charaktere slovenského Plánu obnovy to je poznať.
Pri čítaní jednotlivých kapitol zaujme napríklad skutočnosť, že vláda pre ministerstvo kultúry nežiada nijaké osobitné prostriedky. Premiér Igor Matovič kultúre ukázal svoju povestnú „figu borovú“ aj navzdory tomu, že táto oblasť potrebuje nielen praktickú, ale aj symbolickú podporu. Plán obnovy je orientovaný na dlhodobé investície a predstavuje príležitosť nastaviť parametre budúceho smerovania krajiny. Autori dokumentu považujú za východisko plánovaných investícií „zveľaďovanie ľudského kapitálu“. Máločo však nasvedčuje tomu, že to myslia vážne.
Nie kultúre, áno zbrojeniu
Veda a výskum, vzdelávanie či kultúra predstavujú oblasti, v ktorých územné a populačné obmedzenia menších krajín nemusia zohrávať nijakú zásadnú úlohu. Prírodné a kultúrne dedičstvo Slovensko predurčuje na to, aby sme z neho nečerpali len sami, ale sprístupnili ho aj medzinárodne. Historické mestá ako Levoča či Bardejov sú ako stvorené pre pobyty domácich i zahraničných literárnych štipendistov; Muránsky hrad s okolím zasa predstavuje ideálnu filmovú scenériu. Predpoklady samy osebe však nestačia.
Čo teda kultúre chýba? Ako by mohla využiť zdroje navyše? Jednou z akútnych potrieb je napríklad vybudovanie solídnych filmových štúdií, o ktoré Slovensko prišlo po privatizácii Koliby. Viaceré nezávislé divadlá hrajú v nevyhovujúcich, často iba provizórnych priestoroch. Inštitucionálna infraštruktúra viacerých vedeckých a umeleckých odborov je nedostatočná; štátu (vraj) chýbajú prostriedky na akvizíciu a správu národných kultúrnych pamiatok. Zoznam možného využitia európskych zdrojov v kultúre sa tým ani zďaleka nevyčerpáva a pre inšpiráciu si stačí zájsť za Moravu.
Európsky parlament členským krajinám odporučil, aby dve percentá z Plánu obnovy vyčlenili na kultúru. Dve percentá HDP od členských krajín žiada na armádu aj NATO. Aké sú priority a hodnoty slovenskej vlády? Kým priamo pre kultúru Matovičov vládny kolektív žiada od EÚ nulu, záväzok voči Severoatlantickej aliancii je už teraz splnený. Čo sa týka podpory vedy a kultúry, patríme na kontinente medzi barbarov, ale v zbrojení sme premiantmi. Ťažko povedať, či by prstov na jednej ruke nebolo priveľa, keby sme chceli porátať kultúrne inštitúcie či vedecké pracoviská vybudované za posledných tridsať rokov od základov. Zato fliačik slovenskej oblohy budú už čoskoro brázdiť nadzvukové stíhačky a pôdnu dedovizeň nám preorie ťažká mechanizovaná brigáda, ktorú si ide budovať minister obrany Jaroslav Naď.
Peniaze na pochybné rebríčky
Pre umenie sa teda peniaze v slovenskom Pláne obnovy nenašli. Našli sa aspoň pre pracujúcich v „tradičnejších“ profesiách? Čuduj sa svete, ani to nie: privilegovanou skupinou v dokumente sú podnikatelia. Šesťdesiat miliónov eur je vyčlenených na „zlepšenie podnikateľského prostredia“, ktorého cieľom je „lepšie umiestnenie v rebríčku Doing Business“. Ten je čímsi ako hitparádou deregulovaných a antisociálnych ekonomík z celého sveta. Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV rebríček Doing Business označil za „dieťa neoliberálnej ideológie z 80. a 90. rokov“ a Svetová banka ho preveruje pre nezrovnalosti vo výstupoch v posledných rokoch.
V podobnom myšlienkovom rámci sú v Pláne obnovy vyčlenené aj ďalšie priority. Napríklad od vysokých škôl sa očakáva „zvýšenie výkonnosti, podpora excelencie, skvalitnenie spolupráce s podnikmi a umiestnenie jednej slovenskej univerzity do TOP 500 univerzít sveta v renomovaných rebríčkoch“. Kapitán rezortu školstva svoju stranícku knižku pri práci na svojej kapitole dokumentu rozhodne nehodil cez palubu a pokračuje v transformácii vzdelávacieho systému na akademický priemysel, ktorý bude subdodávateľom hláv pre nadnárodné korporácie.
Fetiš rebríčkov, reformné floskuly a absencia akejkoľvek vnútorne súdržnej koncepcie, ktorá by Plán obnovy stmeľovala a spoločnosti ponúkala pokrokovú víziu, robia zo strategického plánu investícií do budúcnosti Slovenska útrpné čítanie. Vyvolávajú tiež pochybnosti, či preinvestované miliardy občania pocítia vo všednom živote. Stratégia vlády drží aspoň formálne tempo s dobou tam, kde to EÚ vyžaduje (zelené investície). V mnohom sú jej ekonomicko-sociálne rámce uvažovania však 20–30 rokov mimo našej súčasnosti. Bohužiaľ, nie smerom, ktorým by sme si želali. Ak by si tri priority slovenského Plánu obnovy rozlúskla Popoluška, najskôr by k predsedovi vlády musela zvolať: „Slová sú to striebrom vyšívané, ale budúcnosť tam nie je, jasný pane!“
Článok vyšiel v denníku Pravda.
Zdroj foto: Pxhere.
