V rámci predstavenia jednotlivých príspevkov z odbornej publikácie, ktorá vyšla na sklonku minulého roka (2020), si dnes môžeme prečítať príspevok politologičky Kataríny Duffekovej, ktorá sa venovala analýze počtu mediálnych výstupov vybraných think tankov.
___
Úvod
V konkurenčnom prostredí vedeckých a výskumných pracovísk existujú organizácie, ktoré sa zameriavajú na určitú spoločenskú oblasť, pričom ich cieľom je svojimi výstupmi poukázať na problémy v spoločnosti a navrhnúť možné riešenia. Tieto organizácie združujúce vedeckých pracovníkov zo širokej škály príbuzných odborov môžeme nazvať aj think tankmi. V rámci konkurencie medzi think tankmi orientujúcimi sa na rovnakú, resp. podobnú problematiku je dôležité ich povedomie nielen medzi odborníkmi a sympatizantmi, ale aj laickou verejnosťou. Ideálnym nástrojom na oslovenie širokej verejnosti sú masové médiá. Snaha o mediálnu prezentáciu by mala byť pri takýchto organizáciách prioritou. Aj vďaka väčšiemu počtu mediálnych výstupov sa zvyšuje pravdepodobnosť, že think tank bude oslovený na ďalšiu spoluprácu. Zároveň sa tým zväčšuje jeho dosah a relevancia jeho výstupov. Cieľom nášho príspevku bude teda uskutočniť analýzu počtu mediálnych výstupov vybraných think tankov za obdobie od začiatku roka 2019 do konca apríla 2020.
Podmienky výberu think tankov
Pri ambícii analyzovať think tanky v Slovenskej republike sa naskytá niekoľko problémov. V prvom rade – ako určiť, ktoré organizácie oficiálne zaregistrované na Ministerstve vnútra SR do danej kategórie spadajú. Sú to tie, ktoré sa samy označujú za think tanky, alebo sú tak označované médiami, prípadne inými organizáciami, alebo len tie, ktoré spĺňajú definíciu think tanku?
Vychádzajúc z posledného sa vynára otázka: Aká je definícia think tanku? Podľa dokumentu Slovník základných pojmov participácie občanov a verejnosti v kontexte demokracie sa za think tanky považujú „…nezávislé výskumne alebo analyticky orientované organizácie, ktoré sú vo väčšine prípadov v súkromných rukách a ich cieľom je skúmať a analyzovať politické témy. Ich nezávislosť nie je ideologická, pretože think-tanky sa otvorene hlásia k svojmu ideologickému pozadiu (napríklad liberálne think-tanky, konzervatívne think-tanky).“ Podľa uvedenej definície by sme mohli za think tanky považovať napríklad Nadáciu F. A. Hayeka (otvorene sa hlási k liberálnym myšlienkam), prípadne Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (hlásiaceho sa ku konzervativizmu). Na druhej strane, pri (asi najznámejších organizáciách, ktoré v laickom ponímaní predstavujú think tanky) Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) či Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) nenájdeme explicitné vymedzenie ich ideologického smerovania – vieme uskutočniť závery o ich príklone k liberalizmu len na základe popisu ich činnosti. Organizácia, ktorá sa za think tank označuje, a tiež je zaň označovaná v médiách, ale explicitne sa profiluje ako neideologická, je napr. Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť, teda teoreticky (na základe už uvedenej definície) by think tankom nemala byť.
Ďalšou možnosťou ako teoreticky vymedziť think tanky je siahnuť po indexe think tankov. Takýto index každoročne vytvára The Think Tanks and Civil Societies Program (TTCSP) pôsobiaci v rámci Lauderovho inštitútu na Pensylvánskej univerzite. Podľa definície TTCSP think tanky sú organizácie uskutočňujúce analýzu, výskum a poradenstvo, ktoré sa orientuje na problematiku zahraničnej i domácej politiky a ktoré umožňujú politikom a verejnosti uskutočňovať informované rozhodnutia. Môžu pracovať ako súčasť vlády, politických strán, súkromných spoločností či záujmových skupín, ale aj ako mimovládne organizácie (v rámci nevládneho sektora). Zároveň neuvádzajú podmienku týkajúcu sa ideologickej (ne)závislosti týchto organizácií.
V rámci dokumentu Global Go To Think Tank Index Report uvádzajú za rok 2019 existenciu 27 think tankov na Slovensku, ale nekonkretizujú ich zoznam, uvádzajú len tie, ktoré sa umiestnili v jednotlivých rebríčkoch. Z menovaných think tankov ani jeden nie je zaradený v rebríčku hodnotiacom think tanky venujúce sa sociálnej či ekonomickej oblasti.
Dva už uvedené príklady demonštrujú, ako je náročné určiť presné kritériá na výber think tankov na našu analýzu, pretože pri určení akýchkoľvek kritérií sa môže stať, že niektoré z relevantných organizácií vynecháme. Následkom toho sme sa rozhodli subjektívne vybrať organizácie na základe týchto podmienok:
- Mediálne výstupy museli byť evidované za obdobie od 1. januára 2019 do 30.
apríla 2020. - Zoznam mediálnych výstupov262 musel byť dostupný na webovej stránke organizácie.
- Organizácie museli deklarovať orientáciu na sociálne alebo ekonomické problémy spoločnosti v Slovenskej republike.
- Organizácie museli byť založené na Slovensku.
- Počet mediálnych výstupov (bez blogov) musel byť vyšší ako 50.
Na základe týchto uvedených kritérií sme vybrali tieto organizácie: Bratislava Policy Institute (BPI), INESS, INEKO a Inštitút pre výskum práce a rodiny (IVPR).
BPI je think tank, ktorý bol založený v roku 2017 a kladie si za cieľ poskytovať expertízy zamerané na „…oblasť politiky mládeže, extrémizmu, etnicity, menšín a migrácie.“ INEKO je najstarším think tankom, ktorý sme si zvolili na analýzu. Bol založený v roku 1999 a orientuje sa na „…ekonomické a sociálne reformy s cieľom odstraňovať prekážky dlhodobého pozitívneho vývoja slovenskej ekonomiky a spoločnosti. [Orientuje sa tiež na podporu] potrebných ekonomických a sociálnych reforiem v SR, najmä prostredníctvom výskumu, vývoja a šírenia informácií a podpory verejnej diskusie.“ Predposledným think tankom je INESS, ktorý v rámci popisu svojej činnosti uvádza, že ide o najcitovanejší think tank v slovenských médiách (nie je však uvedené, k akému obdobiu). Bol založený v roku 2006 a „…pôsobí v oblasti analýz zameraných na uplatňovanie princípov a nástrojov voľného trhu a ich dopadov v podmienkach slovenskej ekonomiky.“ IVPR je zriaďovaný Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR a vznikol v roku 2003. Zameriava sa na „…aplikovaný sociálny výskum v oblasti sociálnej a rodinnej politiky, politiky trhu práce a zamestnanosti, zamestnaneckých vzťahov a v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.“
Analýza počtu mediálnych výstupov
Najviac mediálnych výstupov (2 542) malo INEKO, podobne aj najvyšší počet médií (199), z ktorých bol uvedený mediálny výstup. Zo 199 médií až 84 malo individuálny výskyt (t. j. sa v nich nachádzal len jeden mediálny výstup – z celkového počtu výstupov to dokopy predstavovalo 3,30 %). Porovnateľný percentuálny pomer k danému súčtu mal týždenník Trend, ktorý mal celkovo 100 mediálnych výstupov (3,93 % z celkového počtu). (tab. 1, graf 1)
Tabuľka 1. Počet mediálnych výstupov vybraných think tankov za obdobie 1. január 2019 – 30. apríl 2020 (zdroj: ineko.sk, iness.sk, bpi.sk, ivpr.gov.sk, spracovanie: autorka)
Dokopy vybrané think tanky zaznamenali 3 970 výstupov v 243 médiách. Uvedených šesť médií v tabuľke 2 tvorí viac ako polovicu (50,65 %) z celkového počtu mediálnych výstupov. Najviac mediálnych výstupov bolo v kategóriách SME a Hospodárske noviny, ktoré dokopy tvorili viac ako štvrtinu všetkých výstupov (27,40 %). Takmer desatina (8,94 %) všetkých mediálnych výstupov bolo vo verejnoprávnom médiu (rádio, televízia i webová platforma). (tab. 2)
Tabuľka 2. Šesť najčastejšie sa vyskytujúcich médií v mediálnych výstupoch (zdroj: ineko.sk, iness.sk, bpi.sk, ivpr.gov.sk, spracovanie: autorka)
V grafe 1 prezentujeme šesť médií, v ktorých mali vybrané think tanky naviac mediálnych výstupov. Pri BPI sa percipienti v médiách stretávajú najmä s vyjadreniami sociológa Michala Vašečku a politologičky Viery Žúborovej. Z celkového počtu 183 mediálnych výstupov bolo najviac výstupov uverejnených v Denníku N (31). V porovnaní s ostatnými think tankmi, ktoré sa zameriavali na skôr na konkrétnu oblasť (napr. rodinná politika, aktuálna ekonomická situácia), experti BPI sa vyjadrovali najmä k aktuálnej problematike na politickej scéne a k voľbám. Nešlo len o vyjadrenia pre slovenské, ale aj pre zahraničné médiá. (tab. 3)
Pri INEKO vidíme, že na prvom mieste je SME (462 výstupov), čo je spôsobené najmä už spomínaným zlúčením viacerých výstupov do jednej kategórie. INEKO v rámci svojich výstupov bolo aktívne nielen na samotnej stránke sme.sk, ale tiež na regionálnej úrovni (tlačené regionálné periodiká MY a tiež ich webových verzie). Z veľkého množstva mediálnych výstupov sa médiá zameriavali najmä na rôzne analýzy (napr. úrovne kvality školstva, zdravotníctva, hodnotenia nemocníc), ktoré think tank uskutočňuje.
V prípade INESS, ktorá sa venuje najmä problematike v oblasti uplatňovania princípov voľného trhu, najväčší pomer mediálnych výstupov predstavujú Hospodárske noviny, do kategórie ktorých sme zaradili nielen tlačenú a internetovú verziu denníka, ale aj web strategie.hnonilne.sk a najmä finweb.hnonline.sk, do ktorého svojimi komentármi a analýzami prispievajú členovia INESS. Tretí najvyšší počet mediálnych výstupov (84) mal think tank v Trende (jeho tlačenej i webovej verzii), ktorý sa svojím obsahom orientuje na oblasť ekonomiky a financií.
Dovedna 13 mediálnych výstupov mal think tank IVPR vo verejnoprávnom médiu. Kým pri ostatných think tankoch sa mediálne výstupy týkali prevažne ekonomickej oblasti, oblasti školstva či zdravotníctva, mediálne výstupy IVPR zahŕňali skôr rodinnú problematiku a aktuálne spoločenské a politické otázky, napríklad interrupcie, násilie na ženách či postavenie žien v spoločnosti celkovo. Sociologička Sylvia Porubänová, riaditeľka IVPR, bola často účastníčkou relácie RTVS Silná zostava, kde sa vyjadrovala práve k daným témam (aj v súvislosti s projektmi, ktoré IVPR realizuje).
Graf 1. Šesť médií s najväčším počtom mediálnych výstupov (zdroj: ineko.sk, iness.sk, bpi.sk, ivpr.gov.sk, spracovanie: autorka)
Tabuľka 3. Výstupy vybraných think tankov v cudzom jazyku (zdroj: ineko.sk, iness.sk, bpi.sk, ivpr.gov.sk, spracovanie: autorka)
Väčší počet výstupov v cudzom jazyku ponúka aj väčšiu pravdepodobnosť oslovenia o spoluprácu od zahraničných partnerov, a teda lepšiu prezentáciu aj mimo Slovenska. Preto sme sa rozhodli do tejto analýzy zaradiť aj pomer výstupov vybraných organizácií v cudzom jazyku. Ide pritom o slovenské médiá publikujúce v cudzom jazyku (napr. The Slovak Spectator, Új szó, ma7.sk či korkep.sk), ale aj zahraničné médiá (televízia, tlač, web).
Viac ako štvrtina všetkých mediálnych výstupov BPI bola v cudzom jazyku, pričom išlo prevažne o výstupy v angličtine (napr. Visegrad Insight, Balkan Insight, The New York Times), ale vyskytli sa aj výstupy vo francúzštine (napr. La Libre), poľštine (napr. Tygodnik powszechny) či nemčine (napr. Ö1 Morgenjournal). Zo samotných kategórií, najviac výstupov (36) bolo v denníku Új szó, ktorý vychádza na Slovensku, pričom najviac výstupov v danom periodiku malo INEKO (24). Druhé najčastejšie sa vyskytujúce médium bolo The Slovak Spectator, ktoré sa vydáva ako mesačník a pôsobí na doméne sme.sk. Najvyšší počet mediálnych výstupov v médiu, ktoré nie je vydávané na Slovensku, mala Česká televize (7), pričom všetky tieto mediálne výstupy malo BPI.
Záver
Cieľom nášho príspevku bolo uskutočniť analýzu počtu mediálnych výstupov vybraných think tankov za obdobie od začiatku roka 2019 do konca apríla 2020. Keďže panuje nejednoznačnosť v definovaní pojmu think tank, subjektívne sme vybrali štyri organizácie, ktoré splnili nami stanovené podmienky – BPI, INEKO, INESS a IVPR.
V rámci nich sme sledovali celkový počet mediálnych výstupov v takej forme, v akej ich majú uverejnené priamo na svojej webovej stránke. Vychádzame z predpokladu, že čím väčší počet mediálnych výstupov má daný think tank, tým má väčšiu možnosť osloviť ďalších záujemcov o spoluprácu. Najviac mediálnych výstupov zaznamenali vybrané think tanky v médiách SME, Hospodárske noviny, Denník N či Trend. Sú to médiá, ktoré na spektre sociálno-ekonomickej problematiky skôr inklinujú k ekonomickej oblasti. Taktiež majú v rámci svojich domén vybudované aj špeciálne ekonomické platformy, ktoré sme ale pre zvýšenie prehľadnosti kategórií eliminovali. Vysoký počet výstupov mali organizácie aj v RTVS. Oproti iným televíziám a rádiám to predstavuje signál, že verejnoprávne médium, v snahe zachovať úroveň odbornosti, spolupracuje s relevantnými organizáciami, ktoré sa odborne venujú problematike rozoberanej v ich programovej štruktúre.
Najvyšší počet mediálnych výstupov (a teda predpokladáme, že aj najväčší dosah) malo jednoznačne INEKO. INESS, ktorý na svojej webstránke uvádza, že je najcitovanejším ekonomickým think tankom, mal o viac ako polovicu menej výstupov, takže tento záver z našej analýzy nevyplynul. Na druhej strane však je potrebné zohľadniť, že autori daného tvrdenia nemuseli vychádzať z rovnakých dát ako my. V pomere k všetkým výstupom malo najviac výstupov v cudzom jazyku
(a aj v zahraničných médiách) BPI.
Na záver musíme podotknúť, že autorka si je vedomá, že pri analýze think tankov vychádzame z dát, ktoré mohli byť zozbierané rôznym spôsobom, t. j. metóda zberu pri všetkých mediálnych výstupoch nie je jednotná. Naším cieľom však nebolo hodnotiť metódu zberu alebo overovať, či každý výskyt danej organizácie je zaevidovaný do mediálnych výstupov. Išlo o analýzu aktuálne dostupných dát, ktoré môžu pomôcť potenciálnym záujemcom o spoluprácu vybrať správny think tank nielen na základe jeho primárnej orientácie, ale aj mediálnej prezentácie.
Text vyšiel ako súčasť publikácie:
KOŠČ, J., Z. HOMER a R. ŽANONY (eds.): Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom alebo ako sa deformuje obraz socioekonomickej reality na Slovensku, Bratislava: Friedrich-Ebert-Stiftung e.V., zastúpenie v Slovenskej republike, 2020.
Odkazy na zdroje a zoznam použitej literatúry nájdete v publikácii.
Publikácia bola vydaná slovenským zastúpením Friedrich Ebert Stiftung.
Friedrich Ebert Stiftung je najstaršia politická nadácia Nemecka (1925) s poslaním prispievať k upevňovaniu demokratického a sociálne spravodlivého charakteru spoločnosti. Viac informácií na www.fes.de, www.fes.sk, www.facebook.com/FESBratislava.
