V Španielsku sa rozhodli, že budú experimentovať so skracovaním pracovného času. Do experimentu sa má od jesene tohto roka zapojiť niekoľko desiatok firiem, aby získali odpoveď na otázku, či je možné skracovať pracovný čas.

Pričom stratu odpracovaných hodín vykompenzovať zvýšenou produktivitou a či benefity z takejto zmeny, ako tvrdia doterajšie experimenty, v konečnom dôsledku pomôžu všetkým. Zamestnávateľom, zamestnancom, ekonomike aj spoločnosti.

Samozrejme, zámer experimentovať s pracovným časom nemôže ostať bez negatívnej odozvy od priemyselníkov. Ricardo Mur (šéf CEOE Aragón) tvrdí: „Dostať sa z tejto krízy vyžaduje viac práce, nie menej“.

Naši priemyselníci podobne reagovali na aktivitu KOZ, ktorá sa pokúsila začať na túto tému debatu pred približne dvoma rokmi.

Úsmevné je, že rovnakú rétoriku razili aj komunistickí potentáti minulého režimu, ktorí sa obávali skracovania pracovného času. Bohumil Šimon, ekonóm Štátnej plánovacej komisie, ktorý spolu s kolegami presadil experimenty so skracovaním pracovného času o tom povedal: „Skrátenia pracovného týždňa sa obával najmä Antonín Novotný, myslel si, že to rozvalí ekonomiku, najmä preto sa experimentovalo.“

Vedenie KSČ si nevedelo predstaviť výpadok 15 percent pracovného času, čo predstavovalo zhruba milión zamestnancov. Ich nedôvera pramenila z faktu, že v trvalo nedostatkovej ekonomike by muselo dôjsť k zásadnému skoku v produktivite práce.

Až na základe dôkazov z úspešných experimentov sa komunistické vedenie ČSSR rozhodlo zrušiť pracovnú sobotu.

Washingtonský konsenzus nám bráni

Experimenty, prebiehajúce po celom svete zistili, že po skrátení pracovného času rastie produktivita, spokojnosť zamestnancov, klesá fluktuácia a skracovanie pracovného času má pozitívne dopady aj na produkciu skleníkových plynov a tým na klimatickú zmenu.

Experimenty s pracovným časom prebiehajú po celom svete, od Škandinávie a Francúzska, cez Nový Zéland a Japonsko, až po tie aktuálne chystané v Španielsku. Povzbudzujúce je, že mnohé firmy, ktoré experimentovali nakoniec pri skrátenom pracovnom čase aj ostali.

Prečo na Slovensku nemáme odvahu experimentovať s pracovným časom má svoje korene aj v presadení sa tzv. Washingtonského konsenzu a kontinuálnom oslabovaním odborov a kolektívneho vyjednávania.

Prečo máme nízku produktivitu

Prečítajte si aj: Nízkymi platmi sa ekonomickým zázrakom nestaneme 

Ak sa porovnáme so Španielskom čo sa týka odpracovaných hodín, tak v rámci EÚ patríme medzi krajiny, kde zamestnanci za rok odpracujú najvyšší počet hodín a aj produktivitu práce máme porovnateľnú. Španielska produktivita je mierne vyššia.

Ak si dáme do súvisu produktivitu práce a počet odpracovaných hodín, tak trendy jasne poukazujú, že krajiny, kde zamestnanci majú menej odpracovaných hodín, majú zároveň aj vyššiu produktivitu práce. Samozrejme, nejde o kauzálny vzťah, ale o celkom silnú koreláciu, ktorá naznačuje chybu v systéme.

Na Slovensku firmy dlhodobo málo investujú do výskumu a vývoja, namiesto toho našu konkurencieschopnosť máme postavenú na politike nízkych miezd a na osekávaní pracovných kódexov.

A ak niekto tvrdí, že treba „viac práce, nie menej“, že najprv musíme zvýšiť produktivitu práce a až potom môžeme uvažovať o skracovaní pracovného času, tak nás tlačí do zachovania status quo. Produktivita práce rastie tam, kde sa pracuje menej a tam, kde sa z dôvodu skracovania pracovného času investuje do výskumu a vývoja.