Robert Chovanculiak pozná hodnotu vzdelania. Aby jeho dcéra dostala dobré a drahé školy, predal jej budúcnosť investorovi. Keď vraj raz bude zarábať veľké peniaze, vráti mu to. A ak nie, bude jej strhávať zo mzdy priebežne, až do konca života.
Samozrejme, je to nezmysel. Chovanculiak nepredal potomka. Toto otroctvo navrhuje pre iných, zväčša chudobných ľudí, ktorí nevedia svojim deťom zaistiť vzdelanie, ktoré bolo kedysi výťahom po sociálnom rebríčku. Nechce totiž prispievať na druhých tak, ako druhí prispievali jemu.
Vadí mu, že niekto študuje „neproduktívne“ odbory. Iste, tie stovky ekonómov, ktoré každý rok opustia slovenské vysoké školy sa zdajú byť skutočne nanič. Často odtiaľ odchádzajú len s poznaním jednej – neoliberálnej teórie. Môžeme o tom písať referáty na ekonomických katedrách, ale voľný trh nemá s realitou nič spoločné.
Hračkárska ekonómia o tom, ako ušetríme, keď zoškrtáme všetko sociálne a budeme sa pretekať v znižovaní štandardov až na dno, možno pôsobí zábavne, no je nebezpečná pre tých, ktorí musia znášať jej dopady. Aj preto okoliu jej šíriteľov neostáva iné, ako plátať medzery v ich poznaní a naprávať škody, ktoré narobia, kým neprídu k rozumu.
Múdrosť, že „trh všetko vyrieši“ pritom nie je potrebné ani študovať, stačí ak vám ju niekto predá cez prestávku na lístočku ako tajomstvo sekty. Stráviť nad jej prostotou päť rokov v lavici naozaj nemá zmysel a ľutujem toho chudáka, čo za to odhalenie musel platiť.
Cez kanál INESS sa však toto zjavenie šíri ďalej a zadarmo. Jeho účelom je udržiavať Slovensko v postavení montážnej dielne dodávajúcej na Západ lacnú pracovnú silu. Preto dostáva toľko priestoru v médiách. Jeho úlohou je predať všetko súkromníkom a zaistiť zisky veľkokapitálu. Preto je proti dostupnému vzdelaniu, sociálnym službám, či dôstojným mzdám.
Ak by neexistoval INESS, bol by tu niekto iný. Chovanculiak a jemu podobní sú kedykoľvek nahraditeľní. Za jeho chrbtom čakajú tisíce tuctových, neuplatnených ekonómov, ochotných zdeľovať do korporátnych médií zjavenú pravdu. Robí iba to, čo má. Ale prečo ho ešte berieme vážne?
Obrázok: Françoise Foliot. Zdroj: MRonline.
