Ad: Dôkazy o škodlivosti minimálky prevažujú
Analytik INESS Róbert Chovanculiak sa vo svojom texte pokúša vyvrátiť tvrdenia analytika pôsobiaceho v Inštitúte pre stratégie a analýzy Úradu vlády SR Jakuba Dovčíka, ktorý jeho postoje a tvrdenia kritizoval. Chovanculiakov prístup má však široké medzery.
Dovčík jasne napísal, že štúdia, na ktorú sa Chovanculiak odvolával, nie je metaštúdiou, takže závery z nej plynúce nie sú a nikdy neboli signifikantné. Aj napriek tomuto faktu sa analytik INESS naďalej vŕta v záveroch tejto štúdie a na jej základe tvrdí, že „dôkazy o škodlivosti minimálky prevažujú“.
Čitajte aj: Keď ani Nobelovka INESSu nestačí – Pole (polemag.sk)
Nie je to ani len náhodou pravda. Pokojne sa môžeme odvolať na množstvo skutočných metaštúdií, ktoré tvrdia opak, no problémom je skôr nepochopenie, s akým Chovanculiak pristupuje k záverom akýchkoľvek štúdií.
Popieranie odbornej zhody
Závery výskumov realizovaných v zahraničí sú skvelým zdrojom informácií a na ich základe môžu ekonómovia vyslovovať predpoklady. V posledných desaťročiach sa v ekonomickej obci najčastejšie hovorí, že „primerané zvyšovanie minimálnej mzdy nemá negatívne dosahy na zamestnanosť“.
Tento konsenzus analytici INESS dlhodobo ignorujú a tvrdia opak. Naopak, každý rok stimulujú debatu o zvyšovaní minimálnej mzdy a maľujú čierne scenáre. Tie sa však akosi nenapĺňajú…
Druhou hrubou chybou, ktorej sa dopúšťajú, je ich snaha zovšeobecňovať závery tých prác, ktoré nejaké negatívne vplyvy nájdu, a to bez ohľadu na kontext. Ignorujú dlhodobú nejednoznačnosť záverov vedeckých prác a ignorujú aj fakt, že akékoľvek závery sa nedajú automaticky preniesť napríklad z USA na Slovensko.
Možno by bolo zaujímavé dozvedieť sa, na základe akých vlastných výskumov realizovaných na slovenskom trhu práce stavajú svoje jednoduché tvrdenia.
Skutočne dobrých výskumov v tejto oblasti, ktoré by skúmali slovenskú realitu, je veľmi málo. Empirická skúsenosť ukázala, že aj napriek rekordnému rastu minimálnej mzdy nezamestnanosť na Slovensku klesala. Nedá sa s určitosťou povedať, že ide o kauzalitu, no korelácia je dostatočne tesná.
Realita im nepraje
V tejto súvislosti by možno bolo zaujímavé pozrieť sa na to, aké presné sú predpovede analytikov INESS.
Martin Vlachynský v roku 2014 tvrdil, že po zavedení inštitútu minimálnej mzdy v Nemecku čakajú tamojších nízkopríjmových zamestnancov zlé časy. Nezamestnanosť v Nemecku následne klesala na rekordne nízke úrovne a ani následné štúdie nepreukázali negatívne dosahy.
V roku 2017 si Róbert Chovanculiak prispôsobil závery vedeckej práce z Harvardu a tvrdil, že dokázala niečo, čo v skutočnosti nedokázala, a explicitne tvrdila niečo iné.
Čítajte viac: Ako sa seriózne tváriaci ekonomický analytik dopúšťa klamstiev a redakcii denníka SME to neprekáža – Pole (polemag.sk)
Začiatkom minulého roka ten istý analytik tvrdil, že v roku 2020 „nás čaká nevídaný prepad HDP. To je, inými slovami, nevídaný prepad produktivity práce“. Aktuálne dáta však ukazujú, že buď nám produktivita práce na zamestnanca poklesla len mierne, alebo v prípade produktivity práce na odpracovanú hodinu dokonca narástla.
Koncom minulého roka zase bez váhania tvrdil, že v tomto roku budeme mať okresy s viac ako 30-percentnou nezamestnanosťou, čo sa tiež ukázalo ako nepodložené tvrdenie.
A napriek faktu, že ekonómia nedáva jednoznačné odpovede na všetko a ani závery rôznych štúdií z celého sveta nie je možné zovšeobecňovať ako platné kdekoľvek a kedykoľvek, analytici INESS majú vždy na všetko jednoduché a jednoznačné vysvetlenie.
Náhodou vždy v súlade s ich obľúbenou neoliberálnou ideológiou. To je zjednodušene tá, že všetky výhody trhu má akumulovať výlučne biznis.
Text pôvodne vyšiel v denníku SME.
