Prebudili sme sa do reality nového sveta a okrem iných sa objavili aj požiadavky na to, aby sme ako krajina podstatne zvýšili investície do obrany. Tieto požiadavky majú svoje rácio, no aj mnoho „ale“.
Podľa našich politikov a niektorých ekonómov, by sme mali investície do armády zvýšiť minimálne na dve percentá HDP, v ideálnom prípade až tri percentá. Nebudem rozporovať existenciu armády ako takej a dokonca nechcem spochybňovať ani fakt, že slovenská armáda má zastaralé vybavenie. Áno, aj napriek tomu, že som odporcom militarizmu, v tomto prípade pripúšťam, že nežijeme vo vzduchoprázdne a slovenskú armádu treba modernizovať.
Dôležité otázky
Na druhej strane sa je možné pýtať, ako nám pomôže armáda a jej nová technika proti klimatickým zmenám, ktoré našu bezpečnosť budú ohrozovať omnoho viac, ako akékoľvek armády sveta. Ak si myslíme, že utečenecká kríza z Ukrajiny je niečo, čo už nikdy nezažijeme, tak klimatické zmeny môžu spustiť nepredstaviteľnejšie väčšie utečenecké vlny. Budeme utečencov potom „vítať“ a klimatické zmeny „odháňať“ stíhačkami a tankami?
Rovnako sa je možné pýtať, ako nám pomôže mať modernú a skvelú armádu, keď sa nám pod rukami rozpadáva zdravotníctvo, školstvo a sociálny systém? Tu je možné s plnou vážnosťou povedať, že ani tá najmodernejšia a najakčnejšia armáda nám nepomôže zaručiť bezpečnosť, ak nebudeme mať moderné aj vyššie spomínané sektory. Stačí sa pozrieť do takého Grécka, ktoré desiatky rokov dáva do armády omnoho viac ako dve percentá. Z vojenskej stránky silná a bezpečná krajina je rozvrátená ekonomicky a sociálne.
Zdroj: Svetová banka
Kde na to vziať?
A tu sa musíme pýtať. Odkiaľ na to vezmeme? Ak nebudeme meniť náš daňový a odvodový systém, tak žiadne daňové medzery, ani odstraňovanie korupcie na toto zdroje nevytvoria. To znamená, že budeme musieť niekde škrtať. Kde? V zdravotníctve? V sociálnej oblasti? V školstve? V investíciách do výskumu a vývoja? Na platoch vo verejnom sektore? Všetky tieto oblasti si taktiež zasluhujú zvýšenie výdavkov a nie ich znižovanie.
Jedinou schodnou cestou, ako investovať do armády dve až tri percenta a zároveň zlepšovať fungovanie aj v iných sektoroch je zmena v daňovom systéme a to konkrétne v tom, že takzvaná daňová kvóta (podiel všetkých daní a odvodov na HDP) sa musí zvýšiť aspoň na priemer EÚ, ideálne nad jej priemer. Slovensko má dlhodobo jeden z najnižších podielov daní a odvodov na HDP v EÚ a aj preto sme doteraz nemali dosť peňazí na dôležité investície. A druhým nevyhnutným krokom je zmeniť daňový mix tak, aby viac daní a odvodov platili rentieri. Viac samozrejme treba zdaniť aj majetok a negatívne externality. A to všetko v progresívnom systéme – tí čo majú bežný majetok a príjmy budú platiť nižšie dane a tí čo majú luxusné príjmy a majetok, budú platiť omnoho viac.
Nerobme unáhlene zmeny
No a poslednou otázkou ostáva, koľko z tých peňazí, ktoré chceme naliať do armády, ostane na Slovensku? Ideál, aby to bolo sto percent je nereálny, keďže na Slovensku neprodukujeme moderné vojenské technológie. Malo by to však byť v čo najväčšej miere, tak, aby tieto investície zároveň vyvolali synergický efekt, prostredníctvom rastu miezd zamestnancov a ziskov domácich firiem. Tento stav je však v prípade nákupu blackhawkov a F16 úplne nereálny. A nerobme si veľké ilúzie, že by to v prípade inej techniky, napr. bojových vozidiel, bolo nejako zásadne iné.
Takže ako? Áno, investície do armády sú potrebné a nutné. Netreba však robiť unáhlené zmeny, ktoré súčasnú situáciu nijako neovplyvnia. Ak chceme robiť zmeny, tak ich je najprv potrebné poriadne premyslieť a urobiť systémové zmeny, ktoré zmodernizujú nielen armádu, ale aj daňový systém a fungovanie štátu vo všetkých ohľadoch. A zároveň je potrebné na podstatne vyšší level vytiahnuť aj sociálny systém, zdravotníctvo, školstvo, atď.
Bez komplexnej zmeny skutočnú bezpečnosť nevybudujeme…
Text v skrátenej podobe vyšiel v denníku SME.
Fotografia: Jakob Owens on Unsplash
