Poľský vicepremiér Kaczynski prednedávnom vyhlásil, že by uvítal rozmiestnenie amerických jadrových zbraní v Poľsku. Kaczynski, ktorý bol doteraz známy hlavne bojom proti ženským reprodukčným právam či LGBT komunite, takto dopĺňa mozaiku svojich autoritárskych postojov.
Je to prirodzený presah. Vojnoví štváči, podobne ako iné autoritárske osobnosti, sú ľudia, ktorí sú často impulzívni a agresívni a rýchlo sa rozhnevajú. Môžu byť tiež manipulatívni, radi spôsobujú bolesť a utrpenie iným. Môže ich motivovať túžba po moci alebo potreba ukázať sa. Majú radi násilie a konflikty a vždy hľadajú príležitosť na boj. Môže ich motivovať túžba po vzrušení alebo potreba cítiť sa silní.
Kaczynski si to možno neuvedomuje, ale pomáha legitimizovať vojnu na Ukrajine. Obava Ruska z jadrových zbraní USA na svojich hraniciach bola jedným z hlavných faktorov, ktorý spustil vojnu.
Ľudstvo sa už raz ocitlo na hranici jadrovej apokalypsy, keď USA rozmiestnili jadrové zbrane v Turecku a Rusko odpovedalo dodávkou jadrových zbraní ku hraniciam Kuby. Kubánska kríza sa skončila pre ľudstvo šťastne. Ale to, že človek raz prežil pád zo štvrtého poschodia, ešte neznamená, že sa musí znova vrhať z okna.
Problém je, že ľudia s bohatstvom a politickou mocou nesú oveľa nižšie riziká ako bežní ľudia. Ako bolo ilustrované na konci filmu Nepozerajte sa hore – stále je niekde nejaká raketa (alebo luxusný atómový kryt na Novom Zélande), ktorá umožní únik tým pri moci. Zároveň je nepríjemným paradoxom, že práve títo ľudia rozhodujú o tom, aké riziko nesú ostatní. Elity berú zisky a bežní občania financujú straty.
Kaczynski a jemu podobní sa citia silní, lebo môžu svoje výzvy vykrikovať spoza chrbta Spojených štátov. Cítia sa isto a nemusia sa namáhať s rozmýšľaním o následkoch. Spoliehať sa na USA je však veľmi krátkozraké. Ľudia, ktorí v zúfalstve v Kábule naskakovali na krídla vzlietajúcich lietadiel, by mu o tom mohli rozprávať.
Zdroj foto: Piotr Drabik, Flickr.
