Jedna z dôležitých príčin utečeneckej krízy je roky trvajúci konflikt v Sýrii. Sýrska občianska vojna, kde sa križujú záujmy viacerých štátov, začala nepokojmi v roku 2011, ktoré boli súčasťou revolučnej vlny arabského sveta, tzv. Arabskej jari. Slovo „jar“, určené pre pomenovanie rozsiahleho hnutia, malo označovať obrodzovací proces národov a odkazovať na obdobné politické povstania, ktoré prebehli Európou v roku 1848. Tak ako v Európe, aj tu boli prejavom nespokojnosti s politickým vedením a snahou o väčšiu demokratizáciu riadenia.
Nepokoje v Sýrii prerástli do vojenského konfliktu po tom, čo prezident Baššár al-Asad násilne potlačil protesty požadujúce jeho odchod. Problém začal vo chvíli, keď do konfliktu suverénnej zeme a jeho obyvateľov vstúpili Spojené štáty. Veľvyslanec USA Robert Ford vyrukoval s ozbrojenou podporou rebelov, čím sa otvorene postavil na stranu zvrhnutia volenej vlády. Jeho postoj vtedy, okrem riaditeľa CIA a väčšiny zahranično-politického vedenia krajiny, podporovala aj vtedajšia ministerka zahraničia a súčasná kandidátka na prezidentku, Hillary Clintonová.
Proti bol prezident Obama, členovia štábu národnej bezpečnosti a väčšina Ameriky. V dobe, keď sa spravodajská komunita rozhodla ozbrojiť rebelov, sa opozícia menila na vojenskú silu. Umiernenú, sekulárnu opozíciu dnes prevyšujú islamisti a džihádisti, ktorí využili chaos a prevzali kontrolu nad časťami Sýrie, a zároveň sa stali hrozbou pre celý svet. Ak by sme opomenuli neskoršie rozvrátenie krajiny v dôsledku 5 rokov trvajúcej vojny, bola ozbrojená pomoc rebelom proti Asadovej vláde, ktorej koniec si priali aj protivojnové hnutia a ľavica, oprávnená, legitímna?
Je pravdou, že režim stál na útlaku, zahrňujúcom mučenie a väznenie, ak by však stál iba na ňom, neprežil by. Napriek všetkému sa mu podarilo rozšíriť svoju sociálnu základňu naklonených skupín. Okrem bezpečnostných zložiek, ktoré si stráži každý režim, ju predstavovali aj obchodníci, vyššie stredné triedy ako účtovníci a právnici, ale aj ženy vo verejnom živote, ktoré sa báli konzekvencií opozície, za ktorou stoja sily podporované Saudskou Arábiou a Katarom, a nie sú tak progresívne ako v Sýrii. V rovnako neistej situácii sa ocitali aj skupiny ortodoxných sýrskych kresťanov, tvoriace 10% populácie.
Ešte podstatnejšou sa javí otázka, či vonkajší zásah do diania a militarizácia opozície režim oslabí, alebo ho naopak posilní. Netreba totiž zabúdať, že Baššár al-Asad bol, na rozdiel od svojej rodiny, nenávidený práve kvôli neoliberálnym reformám a privatizáciám. Tie tvrdo zasiahli strednú triedu a mestský život, takže prospech z nich mal len okruh jeho kumpánov. Podobné obrovské rozdiely medzi bohatými a chudobnými, aké boli v Sýrii, viedli k revolte chudobných v Egypte, Tunisku a Jemene, a podľa všetkého by na ne Asad doplatil tiež.
Vonkajšia podpora rebelov a vmiešavanie sa do udalostí viedli k prehĺbeniu konfliktu a nekončiacemu utrpeniu Sýrčanov. 6,5 milióna ľudí bolo vysídlených, 4,5 milióna utieklo z krajiny, 250 000 zahynulo. Mnohí preživší sú bez prístupu k vode, lekárskej pomoci, zatiaľ čo ich deti nechodia do škôl. Obe strany konfliktu sa dopustili hrozných vojenských zločinov, od Asadovho použitia chemických zbraní, mučenia a zabíjania, po najímanie detských vojakov, ostreľovanie civilných oblastí, branie rukojemníkov a zabíjanie náboženských menšín rebelmi ISIS. Autentická demokratizácia krajiny sa tak zastavila na neurčito. Mohlo ísť však aj o zámer, keďže skutočná demokratická moc by znamenala vymaniť krajinu spod rozličných sfér vplyvu.
Ako hovorí historik píšuci o Arabskej jari, Vijay Prashad, Američania – ale ani nikto iný – nemajú rozhodovať o tom, čo sa deje v Líbyi, či Sýrii, či Iraku. Sloboda je dlhotrvajúci boj, takže aj keď sýrska vláda nezodpovedá niektorým ľuďom, zodpovedá iným a rozhodnúť o jej osude musia tamojší ľudia. Mocenské vákuum, ktoré ostáva po vonkajšom odstránení lídra, ponecháva okrem trpkej pachute krivdy aj spúšť, ktorá je pre verejnosť ešte väčšou katastrofou. Chtiac-nechtiac musia teraz ľudia pochopiť, že jednou zo zložiek, ktorá bude musieť bojovať proti ISIS, je sýrska armáda. Aj preto sa zdá, že ten, kto si ešte stále nezvykol na demokraciu, sú Spojené štáty.
Foto: Zranení civilisti prichádzajú do nemocnice v Aleppe. zdroj: wikipedia.org