Od stredy druhého augusta údajne žijeme na ekologický dlh. Aspoň tak nám to oznámila moderátorka RTVS, Janette Štefániková, vo večerných Správach. Na minulú stredu totiž pripadol Deň ekologického dlhu, keď „ľudstvo vyčerpalo všetky prírodné zdroje, ktoré je planéta schopná vytvoriť za rok.“ Moderátorka opakujúc tvrdenia mimovládnych organizácií tým uviedla reportáž s dôležitou, priam naliehavou, témou. Otázkou však ostáva, akým spôsobom sa v celej reportáži hovorilo o problematike ekologického dlhu a čo ostalo zamlčané.
Po úvodných vetách moderátorky nasleduje strih a pohľad na krásne slovenské lesy. Od Juraja Vysokého z občianskeho združenia Prales sa dozvedáme, že „si berieme viac, ako by nám patrilo,“ pričom „naši otcovia a dedovia si toho brali menej.“ Ján Madarás z Ústavu vied o zemi Slovenskej akadémie vied zas kriticky hovorí o „našom postoji voči pôde.“ Moderátorka následne zdôrazňuje, že na ekologický dlh nežije len Slovensko či Európa, ale „celé ľudstvo“. Celá reportáž je ukončená porovnaním roku 1975, kedy pripadol Deň ekologického dlhu na prvého decembra s dneškom. Vtedy žili na zemi štyri miliardy ľudí, dnes ich je podľa moderátorky deväť (v skutočnosti 7,5).
Kto prečerpáva zdroje?
V súvislosti s prebiehajúcimi tropickými horúčavami sa zdá, že správa je nanajvýš aktuálna. Mali by sme si pripomínať ako prečerpávame zdroje a ničíme si naše životné prostredie. Lenže ľudstvo nie je homogénna masa. Namieste je preto otázka kto konkrétne prečerpáva zdroje našej Matky Zeme. Sú to ženy alebo muži? Čierni alebo bieli? Ľaváci alebo praváci? Alebo chudobní alebo bohatí?
Spotrebu bohatých nám môže priblížiť správa mimovládnej organizácie Oxfam z decembra 2015, podľa ktorej 10 % najbohatších ľudí na svete produkuje polovicu emisií z fosílnych palív spôsobených osobnou spotrebou. Najchudobnejších 50 %, teda viac ako 3,5 miliardy ľudí, naopak vyprodukovalo iba 10 % emisií svojou spotrebou. Osobná spotreba sa podieľa na celkových emisiách takmer dvoma tretinami.
Bohatí si berú viac
Tzv. uhlíková stopa merajúca množstvo vypúšťaného uhlíku jednotlivca alebo krajiny úzko súvisí so spotrebou zdrojov, ktorej sa týka Deň ekologického dlhu. Dá sa teda smelo povedať, že tvrdenia, ktoré odzneli v RTVS sú problematické. Platí síce, že ľudstvo vyčerpalo zdroje, ktoré je planéta schopná vytvoriť za rok, lenže takisto platí, že v rámci ľudstva ich bohatí ľudia vyčerpali omnoho viac ako chudobní. Čiže nie my všetci si berieme viac ako by nám patrilo, ako tvrdí Juraj Vysoký, ale bohatí si berú viac ako by im patrilo. Ich postoj voči pôde je problematický. Oni na Slovensku ťažia priveľa dreva.
A čo sa týka tvrdenia, že na ekologický dlh nežije len Európa, ale celé ľudstvo, nuž tak to je síce tiež pravda, ale časť ľudstva v chudobných krajinách na ekologický dlh nežije. Príčinou nadmerného čerpania teda nie je množstvo ľudí, ako moderátorka implikuje poslednou vetou, ale to, koľko konkrétni ľudia spotrebujú. A nie je nijak prekvapivé, že bohatí spotrebúvajú viac, pretože si to jednoducho môžu dovoliť. Veď je tak príjemné, bývať vo veľkom dome, kúpiť si jachtu, lietať si po celom svete, chodiť niekoľkokrát do roka na dovolenku do päťhviezdičkového hotela, šoférovať veľké auto, či vlastniť lietadlo. Opulentný životný štýl bohatých nám dennodenne vnucujú ako reklamy tak seriály, či filmy, ktorých sú tieto reklamy súčasťou.
Keď ale príde na diskusiu o prečerpávaní zdrojov, zrazu v tom ideme všetci spolu. Už sa neukazuje, kto má aký veľký dom, kto má jachtu, kto lietadlo. Z jednotlivcov sa stáva masa zvaná ľudstvo alebo sa jednoducho použije zámeno „my“ a jeho rôzne tvary. V skutočnosti ale množstvo zdrojov nestačí na pokrytie túžob všetkých ľudí na planéte. Medzi ľuďmi teda dochádza k boju o zdroje. Veď si len predstavte, o koľko by sa zvýšila spotreba, ak by všetci tí, čo žijú z dvoch dolárov na deň mali zrazu žiť zo štyroch. Naďalej by boli veľmi chudobní, ale mohli by spotrebovať až dvojnásobné množstvo zdrojov.
Triedny boj o zdroje
Boj o zdroje je teda v skutočnosti triednym bojom. Bohatí bojujú proti chudobným, aby si uchovali svoje privilégium spotrebovávať, koľko sa im žiada. Problémom Správ RTVS a prizvaných ekológov je, že tento boj ignorujú. Implicitne medzi ľudí, ktorí nadmerne využívajú zdroje planéty radia aj tých najchudobnejších, hoci tí by v skutočnosti mali spotrebovávať viac, aby mohli žiť dôstojne.
RTVS sa tak v tom prípade postavila na stranu bohatých. Nemyslím si však, že to tvorcovia reportáže urobili úmyselne. Iba prevzali správu, ktorá v ten deň obletela svet. Lenže práve takto často funguje ideológia. Šíri sa mimovoľne, akoby bez nášho pričinenia. Problémom je, ak sa nič nemení ani v prípade, že je na ideológiu poukázané. Je na čase, aby sme začali vážne diskutovať o ekologickej spravodlivosti a tým pádom aj o triednom boji.
Upravená verzia článku vyšla v denníku SME.
Foto: ilustračné. Zdroj:
