Rozhodnutie automobilky neinvestovať v blízkosti Košíc, ale namiesto toho investovať v Maďarsku sa stretlo s rôznymi reakciami. Šéfstvo BMW malo na výber viacero destinácií a nakoniec sa aj oni museli rozhodnúť len pre jednu z nich. Skutočné dôvody, prečo neprišli na Slovensko, sa pravdepodobne nedozvieme nikdy, no tento stav je živnou pôdou pre rôzne špekulácie. A ako to so špekuláciami býva, mnohokrát sa za relevantné vydávajú aj absolútne hlúposti.
Tento text nemá byť odpoveďou na všetky špekulácie a určite si ani nekladie za úlohu vysvetliť konanie kompetentných v BMW, pozrieme sa len na niektoré argumenty ekonomických komentátorov slovenských médií.
Vo viacerých slovenských médiách sme sa mohli dočítať, alebo si vypočuť, že Slovensko má vyššie firemné dane ako Maďarsko, u nás máme daň z dividend a že v Maďarsku sa viac investuje do výskumu a vývoja (napr: Tu, Tu, a Tu). Na prvý pohľad tieto argumenty vyzerajú ako logické a správne, lenže, je to naozaj tak?
Firemné dane sú naozaj na Slovensku vyššie ako v Maďarsku, 21 verzus 9 percent. Čo to ale znamená pre prichádzajúceho investora, ktorý dostáva daňové prázdniny? Preňho je tento údaj absolútne nepodstatný a začína byť podstatný až po ich uplynutí, pričom o nejakých desať rokov môžu byť firemné dane na Slovensku a v Maďarsku na úplne iných sadzbách – pokojne aj presne naopak. Na druhú stranu je otázne, nakoľko sú udržateľné preteky ku dnu v tejto oblasti, pretože Lafferova krivka je neúprosná, tak ako klesá efektivita výberu dani pri privysokých daniach, tak klesá aj pri pri nízkych. A čo sa týka firemnej nenásytnosti, tak mnohé firmy si aj v krajinách, kde sú nízke korporátne dane, hľadajú cestičky ako neplatiť ani tie. Apple a Írsko, ktoré malo najnižšie dane v EÚ, až kým ich v Maďarsku nepodliezli potvrdia. Rovnako je povážlivý celoeurópsky trend, kedy sa financovanie štátov čím ďalej tým viac presúva z pliec firiem na plecia pracujúcich, pričom ziskovosť firiem dlhodobo prudko stúpa a podiel miezd na HDP v celoeurópskom pohľade dlhodobo klesá a v takom prípade je aj u nás rozšírený plač firiem nad vysokým daňovo odvodovým zaťažením pracujúcich len plačom demagogickým.
Ešte viac ako v prípade firemných daní je pritiahnutý za uši argument so zdaňovaním dividend. V tomto prípade je úplne jedno, aká je v jednotlivých krajinách sadzba tejto dane. Dividendy vyplácané z firiem do zahraničia nie sú zdaňované v krajinách kde firmy pôsobia, ale v krajinách, kde sídli príjemca dividendy. Čiže v prípade nemeckej firmy, ktorá si postaví pobočku v zahraničí a ak sa rozhodne vyplatiť si z tejto pobočky dividendy, tak daň z dividend zaplatí v Nemecku – ak vôbec nejakú zaplatí, veď kauzy ako Panama papers a podobné potvrdzujú skôr opak.
No a čo povedať o argumente ohľadom investícii do výskumu a vývoja? Pozrime sa na oficiálne čísla, ktoré nám dáva Eurostat. Slovensko patrí dlhodobo ku krajinám, kde firemné investície do výskumu a vývoja patria k najnižším nielen v EÚ, ale predbehli nás aj všetky krajiny V4, vrátane Maďarska. Otázkou ostáva, ako výška firemných investícii do výskumu a vývoja na Slovensku môže ovplyvniť zahraničného investora? Nijako, ten buď už dávno má svoje vývojové centra niekde inde, prípadne sa môže rozhodnúť, že spolu so svojou investíciou do výroby si prinesie aj výskum a vývoj. Tento argument je scestný aj preto, že v regióne V4 je množstvo dodávateľov automobilového priemyslu, ktorí majú aj svoje vlastné výskumné a vývojové centrá, čo nádejného investora nemá ako odplašiť, skôr naopak.
Na rozhodnutie BMW neinvestovať na Slovensku, ale v Maďarsku určite vplývalo množstvo kritérií, no na základe serióznej a nie senzáciechtivej analýzy je možné smelo povedať, že výška korporátnej dane mala, keď vôbec, tak skôr len okrajovú relevanciu a výška dane z dividend a firemné investície do výskumu a vývoja na Slovensku boli pre BMW úplne irelevantnými informáciami.
Komentár vyšiel v skrátenej verzii v denníku Sme.
Zdroje obrázkov: pexels.com a idealisté.cz
