Z anglického originálu uverejneného na stránkach magazínu Jacobin preložil Martin Makara.
Každý dnes hovorí o demokratickom socializme. V nasledujúcom texte ponúkame všetko, čo o ňom potrebujete vedieť. Prekvapujúce víťazstvo Alexandrie Ocasio-Cortez v júnových voľbách v New Yorku prilialo olej do ohňa, ktorý založil Bernie Sanders v r. 2016: ide o plamene oživeného záujmu o demokratický socializmus. Zrazu sa zdá, že každý chce vedieť, čo ten demokratický socializmus vlastne je.
Za lepší svet
Niektorí komentátori sa pokúšajú vytiahnuť z rukáva rozdiely medzi spoločnosťou, o ktorú bojujú „demokratickí socialisti“, a tou, ktorá je cieľom tzv. „tradičných socialistov“. Stephanie Ruhle na MSNBC (americká TV sieť, pozn. prekl.) rozhodne vyhlásila, že demokratickí socialisti „nevolajú po kolektívnom vlastníctve výrobných prostriedkov“. Ruhleovej pripadajú vzruchy okolo rastúceho socialistického hnutia ako mnoho kriku pre nič: demokratickí socialisti skrátka majú dobré požiadavky, napríklad dostupné univerzitné a verejné knižnice. Zhruba toľko.
Hoci rozhodne podporujeme solídnu sieť knižníc, spoločenská vízia demokratických socialistov a spôsob, akým ju naplniť, sú omnoho odvážnejšie.
Svet, v ktorom žijeme, je nazývaný demokraciou; Spojené štáty sú najbohatšou krajinou histórie a všetci sa učíme, nakoľko dôležitou americkou hodnotou je „sloboda“. Spojené štáty dneška však nie sú definované slobodou ani hojnosťou, ale vykorisťovaním a útlakom.
Neveľký počet bohatých a mocných rodín žije zo zisku, ktorý sa tvorí z likvidácie planéty a vystavovania väčšiny spoločnosti – pracujúcej triedy – nadmernému pracovnému zaťaženiu oceneného neadekvátne nízkymi mzdami. Bohatí sa stávajú bohatšími práve vďaka tomu, že chudobní a pracujúci sa stávajú chudobnejšími.
Kapitalistická trieda, o ktorej hovoríme, mení pracoviská na mini autoritárske režimy, kde majú nadriadení právo obťažovať a zneužívať zamestnancov. Svoju všespoločenskú moc si chránia rozdúchavaním plameňov rasových, národnostných a rodových konfliktov a predsudkov. Účelom je poštvať proti sebe pracujúcich a znemožniť nám organizovať sa.
Demokratickí socialisti tomu hodlajú urobiť rázny koniec.
Obdobne ako mnohí progresívci, chceme vybudovať svet, v ktorom má každý právo na jedlo, zdravotnú starostlivosť, adekvátny domov, obohacujúce vzdelanie a dobre platenú prácu s nárokom na členstvo v odboroch. Myslíme si, že tento spôsob ekonomického zabezpečenia je nevyhnutný, aby ľudia mohli žiť naplnené a tvorivé životy – a aby pri tom boli skutočne slobodní.
Všetko toto chceme zaistiť popri zastavení klimatických zmien a vytvorení ekonomiky, ktorá je ekologicky udržateľnou. Chceme vybudovať mierový svet, v ktorom sa ľudia z iných krajín nemusia obávať americkej vojenskej intervencie a ekonomického zotročovania. Zároveň chceme ukončiť masové uväzňovanie a policajnú brutalitu, rodové násilie, netoleranciu voči LGBTQ+ komunite, diskrimináciu týkajúcu sa zamestnania a bývania, deportácie a všetky ostatné formy útlaku.
Na rozdiel od mnohých progresívcov sme však prišli k záveru, že na vybudovanie lepšieho sveta budeme potrebovať viac než len vyhrať voľby a presadiť progresívne reformy.
Proti čomu stojíme
Demokracia, v ktorej žijeme, je málo podobná tej, o ktorej nás učili. Normálni ľudia nemajú v našej spoločnosti – za predpokladu, že nie sú organizovaní – takmer nijakú moc.
V skutočnosti je moc podmienená tým, čo politológ Thomas Ferguson nazýva „zlatým pravidlom“: tí, ktorí majú zlato, určujú pravidlá. Svoje bohatstvo kapitalisti využívajú na kupovanie si politikov z oboch partají a svoju lobovaciu moc zasa na to, aby zastavili progresívnu legislatívu, ktorá by mohla ohroziť ich zisky.
Dokonca aj v prípade, že by sme boli schopní zvoliť si vynikajúcu vládu, ktorá by dokázala ustáť tlak lobistov, pravdepodobne by sa zosypala pod silou kapitálového štrajku, žolíka kapitalistov. Aby zabránila novým sociálnym programom a redistribúcii bohatstva, kapitalistická trieda môže zatiahnuť za núdzovú brzdu, zastaviť investície a spôsobiť recesiu, ktorá podkopne nohy podpore progresívnej vlády.
Problém, o ktorom hovoríme, poukazuje na ďalší problém kapitalizmu: nielen, že kapitalisti vykorisťujú pracujúcich v zamestnaní a kopia bohatstvo, ktoré nám ukradli, ale majú dokonca moc rozhodnúť, či nám prácu dajú alebo nie, a či teda máme schopnosť sa uživiť. Ak sa kapitalistom nepáčia naše demokratické požiadavky, napr. týkajúce sa zastavenia znečisťovania planéty alebo primeraných miezd, môžu jednoducho stopnúť svoje investície a presunúť podniky do inej krajiny – sotva im v tom môžeme zabrániť.
V raritných prípadoch – najmä po obrovských vojnách a ekonomických krízach – boli progresívne vlády schopné vyhrávať voľby. Škandinávske krajiny sú to, čo nazývame „sociálne demokracie“, teda spoločnosti s robustnými sociálnymi sieťami a pracovnou mobilitou, ktoré tlmia najhoršie tendencie kapitalizmu a obmedzujú kľúčovým spôsobom moc bohatých.
V priebehu dvadsiateho storočia získali zamestnanci v týchto krajinách plnú zamestnanosť, silný sociálny štát a vysokú mieru organizácie v odboroch. Nikdy však nedokázali udrieť na srdce moci kapitalistickej triedy: vlastnícka práva k najväčším podnikom celonárodného významu.
Výsledkom je, že v posledných troch dekádach viedla osviežená kapitalistická trieda v týchto krajinách vytrvalú a úspešnú kampaň za odbúranie progresívnych výdobytkov. Tieto zlyhané progresívne experimenty poukazujú na to, že naša demokraticko-socialistická vízia musí byť omnoho odvážnejšia, než akú prezentujú novopečení odborníci na socializmus na televíznych obrazovkách.
Dôvodom nie je to, že by sme sa nevedeli nasýtiť politicky náročnými úlohami, či politický purizmus. Ak by sme boli schopní vydobyť svet, ktorý progresívci, sociálni demokrati a demokratickí socialisti chcú, bez toho, aby sme eliminovali kapitalistickú moc, radi by sme sa vydali ľahšou cestou.
Je to práve náročnosťou zmeniť svet, v ktorom panuje kapitalizmus, prečo sme socialisti.
Demokratická cesta k socializmu
Jedna vec je vedieť, za čo demokratickí socialisti bojujú, druhá je vytýčiť presvedčivú cestu, ako to dosiahnuť. V tomto bode sa demokratickí socialisti zásadne odlišujú od niektorých našich priateľov zo socialistickej ľavice. Odmietame stratégie, ktoré sú založené na transplantácii stratégií z Ruska z r. 1917 či z Kuby z r. 1959 do organizmu dnešných Spojených štátov. Socializmus nedosiahneme útokom na Biely dom a defenestráciou Donalda Trumpa.
Potrebujeme statégiu, ktorá nezanedbáva konkrétne výzvy a príležitosti, ktoré vyplývajú z organizovania sa v rámci liberálnej demokracie.
To je dôvod, prečo sa zameriavame na organizovanie všetkých príslušníkov pracujúcej triedy. Proletári – teda každý, kto si na živobytie zarába prácou namiesto lízania smotany profitu vytvoreného inými ľuďmi, od robotníkov a stavebníkov po učiteľov, opatrovateľky a úradníkov – majú najsilnejší materiálny záujem povaliť kapitalizmus. Práve oni majú moc zastaviť výrobu, znefunkčniť súkolie kapitalistického systému a napokon aj kvantitatívny potenciál (nakoľko tvoria väčšinu spoločnosti) zmeniť politický systém.
Preto veríme v demokratickú cestu k socializmu – takú, ktorá buduje hnutia zospodu a zároveň sa zúčastňuje volieb.
V roku 2016 Bernie Sanders povedal slová s nadčasovou platnosťou: „politická revolúcia“ nastane v Spojených štátoch len vtedy, ak budeme schopní vybudovať masové hnutia, najmä pracujúcich. Tieto hnutia môžu donútiť kapitalistov a politikov k ústupkom. Práve cez tento zápas môžeme začať meniť myslenie ľudí – môžeme vyhrávať, ak sme organizovaní.
Nové, fantastickú možnosti sa stanú reálnymi v praxi. Ako budú očakávania ľudí narastať, začnú si uvedomovať, čo treba venovať zápasu za lepší život. Ako bude sila našich hnutí rásť, ľudia začnú chápať, že majú moc byť strojcami zmien.
Popri budovaní hnutí sa musíme zúčastňovať volieb ako povstalci, ktorí napádajú politické vedenie oboch najväčších partají. Táto práca položí základy pre vybudovanie našej vlastnej strany, takej, ktorá bude mať masívnu spoločenskú základňu a ktorá môže byť kľúčová v úsilí o socialistickú vládu.
Sme si vedomí obrovskej moci kapitalistickej triedy a preto je nám jasné, že samotné zvolenie socialistickej vlády nie je ešte zárukou zmeny spoločnosti. Socialistická vláda bude musieť vnímať uchmatnutie moci z rúk kapitalistickej triedy ako svoju prioritnú úlohu.
To znamená zoštátnenie finančného sektora, aby najväčšie investičné rozhodnutia boli robené demokraticky zvolenými vládami, a odstránenie nepriateľských elementov z ozbrojených síl. Znamená to zavedenie demokratického plánovania a spoločenského vlastníctva veľkých podnikov (hoci o optimálnej zmesi štátneho plánovania, „trhového socializmu“, štátnych podnikov, malých súkromných podnikov a zamestnaneckých družstiev sa v našom hnutí stále diskutuje). Znamená to aj prestavbu demokracie verejným financovaním volieb, zákazom súkromného lobingu a volebných darov či dokonca radikálnejšími požiadavkami, ako napr. napísaním novej ústavy.
Aj s takto ambicióznou agendou bude socialistická vláda pod obrovským tlakom kapitalistickej triedy. Smelé pokusy dvadsiateho storočia o skrotenie moci korporátov a redistribúciu bohatstva narazili v krajinách ako Francúzsko, Jamajka či Švédsko na protitlak, ktorého výsledkom bolo oslabenie či úplné utopenie akýchkoľvek reformných snáh. Poznáme prípady – ako zo začiatku sedemdesiatych rokov, keď sa Salvador Allende snažil dostať Čile na demokratickú cestu k socializmu – kedy sa vládnuca trieda zriekla dokonca pravidiel liberálnej demokracie, aby zabránila takémuto vývoju.
Bude prácou demokratických socialistov v hnutiach a vláde, aby zaistili všetko nevyhnutné na obranu demokratického mandátu, ktorý získali.
Toto nás vedie späť ku kritickej dôležitosti budovania hnutí pracujúcej triedy, ktoré budú najdôležitejším doplnkom štátnej moci pod kontrolou socialistickej vlády.
Takéto hnutia zaviažu socialistické vlády k zodpovednosti a pomôžu im odolávať tlaku kapitálu. Tieto hnutia však musia tiež v prechodnom období osve pracovať na demokratizácii pracovísk a komunít. Vďaka budovaniu demokratických sociálnych hnutí odspodu, dokážeme nielen nadobudnúť silu poraziť bohatých, ale aj vybudovať demokratické inštitúcie, ktoré budú centrálnymi pre socialistickú spoločnosť, v ktorej chceme žiť.
Iba kombináciou angažovanej socialistickej vlády a vplyvnej samoorganizovanej pracujúcej triedy vieme zovrieť kapitalistov zospodu aj zhora.
Naše dnešné výzvy
Demokratická cesta k socializmu je dlhá. Vieme, že v Spojených štátoch máme pred sebou roky práce. V najbližšom období musí byť porazenie pravicovej populistickej politiky Donalda Trumpa najvyššou prioritou.
Najdôležitejšou a okamžitou úlohou demokratických socialistov je vybudovanie silných sociálnych hnutí.
Sme aktívnymi staviteľmi hnutí proti deportáciám, policajnej brutalite, ropovodom a vojne. Organizujeme podporu pre populárne univerzálne požiadavky, ako napr. dostupnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých a reguláciu nájomného. Pri budovaní hnutí sa cez odbory spájame s radovými zamestnancami a usilujeme sa hnutia robiť radikálnymi, progresívnymi a demokratickými.
Podporujeme budovanie najširších možných spojenectiev bez toho, aby sme museli obetovať naše princípy. Cieľom je úspech kandidátov, ktorí podporujú naše aktuálne požiadavky.
Sme si vedomí, že nie každý z progresívnej ľavice s nami súhlasí v tom, že pre oponovanie pravicovým silám v Spojených štátoch a budovanie lepšej spoločnosti sú ďalekosiahle zmeny nevyhnutné. Mnohí nedošli ani k takému záveru, ako my, že vedenie Demokratickej strany je bábkou veľkokapitálu a je žalostne nekompetentné (hoci po katastrofe z r. 2016 už mnohí súhlasia). Krátkodobo je volebnou úlohou demokratických socialistov podpora kampaní, ktoré usilujú o zlepšenie postavenia pracujúcich ľudí a o budovanie sily proletariátu.
Niektorí naši kandidáti – ako napr. Julia Salazar v New Yorku a Jovanka Beckles v Kalifornii – sú demokratickí socialisti. Pre iných je presnejším označením „sociálni demokrati“, pretože veria v nevyhnutnosť krotenia kapitalizmu, ale nezdieľajú našu perspektívu potreby jeho prekonania.
Čo však majú naši kandidáti spoločné, je podpora dostupnej zdravotnej starostlivosti, pracovného práva, vyššej minimálnej mzdy, environmentálnej ochrany, zastavenia deportácií a ukončenia masívneho zatýkania. V zápase za tieto reformy je našim cieľom priviesť späť do boja milióny ľudí, ktorí rezignovali na záujem o politiku; otestovať, aké ústupky vieme dosiahnuť, a presvedčiť našich spolubojovníkov v rámci progresívnej ľavice, že ambicióznejšia socialistická stratégia je nevyhnutná, aby sme dosiahli svet, v ktorom chceme všetci žiť.
Vzostup Demokratických socialistov Ameriky
Toto môže znieť ako skľučujúca úloha, ale perspektívy demokraticko-socialistickej politiky vyzerajú dnes omnoho lepšie než pred polstoročím.
Vďaka kampaniam Bernieho Sandersa a Alexandrie Ocasio-Cortez a astronomickému rastu popularity Demokratických socialistov Ameriky (DSA), ktorí aktuálne majú 45 tisíc aktívnych členov a stále rastú, sa tisíce aktivistov naprieč krajinou zaoberajú týmito výzvami a milióny ďalších sa identifikujú ako socialisti.
Vzostup organizovaného socialistického hnutia je míľnikom v americkej politike. Donedávna ľavica podceňovala dôležitosť politických organizácií a preferovala politiku „hnutia hnutí“, ktoré nikdy netvorilo viac, než súčet jeho súčastí. V rámci organizácií mali aktivisti tendenciu uplatňovať „horizontalistickú“ politiku, ktorá odmietala volené vedenie a demokratické rozhodovacie štruktúry. Dopracovali sa k „tyranii neštruktúrovanosti“, v rámci ktorej sa organizácie javili nehierarchickými, ale napokon v nich mal rozhodujúce slovo malý počet nevolených a nezodpovedných lídrov.
Bola to chyba. Socialistické organizácie ako DSA sú kľúčové pre dennodennú prácu na rozvoji a popularizácii dlhodobej politickej stratégie, získavanie a vzdelávanie nových aktivistov a pomoc pre to, aby sa radoví členovia mohli stávať avantgardami.
Naša organizácia je v Spojených štátoch raritným zjavom: je skutočne demokratická a riadená svojimi členmi. To je pre našu misiu absolútne kľúčové.
Napokon, socialistické organizácie ako DSA a oživené hnutia pracujúcich sa musia spojiť, aby vybudovali novú politickú stranu miliónov ľudí, ktorí budú predvojom zápasu za lepší svet. DSA je dôležitým štartovacím bodom.
Úlohy demokratických socialistov sú nateraz jasné. Spojiť sa s hnutiami v Spojených štátoch a po celom svete v boji proti vykorisťovaniu, dominancii a vojne. Budovanie vlastných síl. Vyhrávanie volieb. Boj o všetko, na čom nám záleží a čo je dosiahnuteľné v rámci kapitalizmu. Napokon aj dosiahnutie konsenzu, že potrebujeme reálnu politickú revolúciu, aby sme kapitalizmus prekonali.
Naše rady sú otvorené všetkým, ktorí sú pripravení bojovať. Spolu nám ide o socialistický svet.
Ilustračné foto: Na snímke je Bernie Sanders. Zdroj: Phil Roeder , flickr.com
