Globálne študentské protesty na ochranu klímy známe ako Fridays for Future nevynechali ani Slovenskú republiku. Hnutie založené 15-ročnou Švédkou Gretou Thunbergovou dokázalo inšpirovať občanov vo viac ako 120 krajinách sveta. V rámci Slovenska klimatické demonštrácie prebehli už v Košiciach, Bratislave, Zvolene, Banskej Bystrici, Žiline, Liptovskom Mikuláši a Michalovciach. Portál Pole Vám preto ponúka rozhovor s organizátorkou košických protestov Líviou Jánošíkovou.
Aké je posolstvo hnutia Fridays for Future a ako sa vôbec dostalo až k nám na Slovensko?
Vždy ma trápili ekologické problémy, ale zakaždým som sa odhodlala riešiť veci len individuálne. Až kým sa ku mne nedostal príbeh Grety, neverila som, že klimatická zmena sa dá riešiť systémovo. Veľmi ma trápil fakt, že aj keď nemáme rovnaký podiel viny na klimatickej zmene, tak dôsledky budeme znášať všetci. Tí, ktorí za klimatickú zmenu môžu najmenej sú tí najchudobnejší, čo nám potvrdzuje množstvo štatistík. Avšak práve tí na zmenu klímy doplatia najviac. To, že s touto krízou súvisí aj ekonomická a sociálna sféra je nespochybniteľné.
Hnutia FFF po celom svete bojujú za klimatickú spravodlivosť. Rovnako je to aj u nás na Slovensku. Sme presvedčení, že ako jednotlivci sa pre ekológiu snažíme robiť na našej individuálnej úrovni maximum a rovnako zodpovedne by sa mali začať správať aj politici, ktorí následne pritlačia na najväčších znečisťovateľov. História FFF má korene vo Švédsku, konkrétne pri piatkovom štrajkovaní Grety Thunberg pred švédskym parlamentom. Prestala chodiť každý piatok do školy a štrajkovala. Neskôr sa k nej pridali ďalší žiaci, neskôr iné mestá a krajiny. Bavíme sa najmä o naplnení kritérií Parížskej dohody a rozumieme aj potrebe systémovej zmeny.
Aké sú presne Vaše požiadavky?
Rada by som poznamenala, že požiadavky sa budú v budúcnosti určite formovať a pretvárať, keďže sa budú odvíjať od riešení, ktoré nám predstavia politickí aktéri. To znamená, že budeme štrajkovať až dovtedy, kým riešenia nebudú naozaj postačujúce. Dovtedy ale požadujeme nasledovné:
- Plne pripustiť vážnosť situácie a označiť riešenie klimatickej krízy za svoju hlavnú prioritu
- Nezavádzať, otvorene a pravdivo komunikovať problém klimatickej zmeny verejnosti, ponúkať dostatočné množstvo informácií, pre plné pochopenie potrebných zmien
- Okamžite sa zaviazať k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality najneskôr do roku 2050 (tak ako to požaduje Európska únia)
- Zabezpečiť zodpovedný prechod k obnoviteľným zdrojom v energetickom a dopravnom priemysle
- Okamžite zastaviť finančné dotácie pre uhoľný priemysel a ťažbu uhlia na Hornej Nitre (skôr než do roku 2030)
- Pri požadovanom odstúpení od ťažby uhlia zabezpečiť spravodlivú tranzíciu, ktorá zabezpečí rekvalifikačné kurzy a finančnú kompenzáciu pracovníkom dotknutých priemyselných odvetví
- Ukončiť ťažbu dreva v lesoch chránených oblastí a dotknuté územia vyhlásiť za prísne bezzásahové určené na prirodzenú revitalizáciu ekosystému
- Presadzovať ohľaduplný prístup k poľnohospodárstvu a živočíšnej výrobe, ktorý bude podporovať lokálne a udržateľné hospodárenie s prihliadnutím na výraznú redukciu produkcie metánu
Vnímate zvýšený záujem o problematiku klimatických zmien vďaka hnutiu Fridays for Future? Dochádza už k šíreniu environmentálnej osvety vo zvýšenej miere?
Osobne si myslím, že osveta ešte nezačala a zároveň v to aj dúfam. Ak natrafím na nejaký článok o FFF od redaktorov, ktorí s nami nerobili rozhovory, zdá sa mi, že sa naša hlavná myšlienka stráca. Možno sa to deje úmyselne a možno redaktori tejto problematike nerozumejú, čo je pochopiteľné. Často sa celá téma končí pri jednotlivcovi, čo je samozrejme určite dôležité, ale rozhodne to nie je postačujúce a konečné.
Povedzme si otvorene, že separovanie a jazdenie na bicykli nás, bohužiaľ, nezachráni. Dokonca to môže byť až nebezpečné, keďže nás to môže odvádzať od pravej príčiny klimatickej zmeny spôsobenej človekom, čo sú firmy, ktoré kvôli maximálnemu zisku nemajú žiadnu motiváciu hľadieť na ekologicky prijateľné parametre. Presne to je dôvod, prečo viac ako 60 percent svetových emisií skleníkových plynov spôsobených ľudskou činnosťou medzi rokmi 1751 až 2010 má na svedomí len 90 firiem. Teším sa teda na to, keď sa pravé príčiny klimatickej zmeny budú cez médiá komunikovať pravdivo a jasne.
Ako vnímate vzťah medzi hnutím a slovenskými politikmi? Cítite podporu od nejakých slovenských politických predstaviteľov?
Ak chceme dosiahnuť systémové zmeny, je nutné hnutie spolitizovať. Nemáme problém stretávať sa s politickými aktérmi a debatovať s nimi o našom hnutí a cieľoch, keďže v štrajkovej činnosti budeme pokračovať dovtedy, pokiaľ z ich strany neprídu postačujúce riešenia. Neviem, ako sa definuje v tomto smere slovo podpora, avšak keď sa s nami niekto vyfotí, podá si s nami ruky a zaželá nám veľa šťastia, rozhodne nás týmto nijako nepodporil. To, že nás niekto mediálne odprezentuje ešte neznamená, že nás aj podporil.
Politici o tom musia začať diskutovať, pozývať si vedcov, odborníkov a študentov a musia najmä začať konať. Musia začať panikáriť tak ako aj my a vyzývať ostatných vo svojich kruhoch k riešeniu klimatickej krízy. Toto zatiaľ nespravil ani jeden z politických aktérov, aj keď sme pár stretnutí už absolvovali.
Zaregistrovali ste aj nejaké opozičné hlasy namierené proti Vám ako hnutiu na Slovensku? Čo by ste odkázali tým ktorí tvrdia, že klimatické zmeny sú mýtus resp. nevznikajú ako dôsledok nezodpovednej ľudskej činnosti?
Čo človek, to názor. Je úplne prízemné myslieť si, že názory majú hodnotu vedeckého výskumu. Stále tu však máme veľké množstvo ľudí, ktorí popierajú fakty a medzi takých patria aj politici. Politikov by som rozdelila do štyroch hlavných prúdov- tí, ktorí nemajú ani potuchy o klimatickej zmene. Tých je značné množstvo, nie je to totiž „populárna“ téma medzi voličmi, takže na ňu neprikladajú žiaden dôraz. Ďalej sú tu tí, ktorí klimatickú zmenu spôsobenú ľudskou činnosťou úplne popierajú. Tu si ale nemyslím, že je to preto, že sú nevzdelaní, alebo hlúpi. Za takýmito tvrdeniami je potrebné hľadať finančné záujmy daných politikov a popieranie faktov je pre nich tá najľahšia cesta, keďže keď nemáme dostatok informácií, často sa riadime emóciami.
Ďalší, veľmi skromný prúd tvoria politickí aktéri, ktorí sú informovaní a možno sú do istej miery aj vzdelaní v danej problematike. Problém je ten, že ich je málo a na presadzovanie radikálnejších riešení nemajú dosah, keďže opäť- nie je to populárna téma. Je potrebné poznamenať aj to, že klimatická zmena sa prepája s inými sférami politiky, nie len s tou ekologickou. Je to takisto sociálny a ekonomický problém. Najviac nebezpeční sú podľa mňa demagógovia, ktorí tvoria štvrtý prúd. Z nejakého dôvodu (ekonomické záujmy, nevzdelanosť) nevedia prijať pravú príčinu klimatickej zmeny, ktorou sú emisie skleníkových plynov. Namiesto toho hľadajú príčinu v inej sfére ekológie a ostatné fakty a faktory ignorujú. Nesprávne si zadefinovať príčinu klimatickej zmeny je veľmi nebezpečné.
Aké aktivity zatiaľ plánujete do budúcna v rámci Slovenska?
Chystáme sa aj naďalej pokračovať v štrajkoch. Plánujeme aj rôzne diskusie s odborníkmi, prezentácie a pred parlamentnými voľbami sa chystáme vyzývať politické strany, aby nám jasne ukázali ich riešenie klimatickej zmeny.
Foto: archív autorky
