Stranícke mimovládky?

Po roku 1989 sa v západnej Európe presadila predstava, že pád minulého režimu viedol u nás a našich susedov k zániku spoločenských inštitúcií. Tie bolo treba nanovo vybudovať. Jednou z nich bola aj občianska spoločnosť. Avšak tento pojem v ponímaní západných donorov znamenal najmä podporu tzv. advokačným mimovládnym organizáciám.

Dopad peňazí zo Západu

Ich počet v 90. rokoch v strednej Európe vďaka financovaniu zo zahraničia výrazne vzrástol a viedol k prebratiu modelu fungovania zo Západu. Základom občianskej spoločnosti sa tak stala organizácia s nízkym počtom členov závislá najprv na amerických a neskôr na európskych grantoch.

Financovanie zo západu nemalo dopad len na spôsob organizácie mimovládok, ale aj na obsah ich činnosti. Viaceré výskumy ukazujú, že najmä environmentálne organizácie sa prispôsobili očakávaniam donorov. Profesionalizovali sa. Naučili sa fundraisovať, viesť projekty, robiť ekologické poradenstvo a najmä spolupracovať so štátom.

Umiernenosť mimovládok

Profesionalizácia tak mala obvykle za následok umiernenosť potenciálne radikálnych skupín. Namiesto sociálneho hnutia dnes máme mimovládky, ktoré sa zodpovedajú najmä svojim donorom.

Chvíľu sa zdalo, že klimatická kríza privedie väčšie množstvo ľudí k boju proti klimatickej zmene. Ak tu aj nejaké náznaky boli, umiernenosť ekologických profesionálov utlmila radikálny potenciál akýchkoľvek snáh.

Nedostatok radikálnej predstavivosti bol najlepšie viditeľný pred tohtoročnými voľbami. Sedem ekologických organizácií vykonalo environmentálny audit politických strán. Pripravili tak návod pre tých, ktorým životné prostredie nie je ľahostajné. Záleží vám na prírode alebo Matke Zemi? Voľte podľa nášho auditu.

Samotné zapojenie sa mimovládok do predvolebnej kampane nie je problematické. Naopak, je vítané. Je správne, že Grínpísáci, priatelia Zeme, ochrancovia vtákov, znepokojené matky, alebo tí, ktorí nechcú strácať čas, dávajú jasne najavo svoje politické preferencie. Je lepšie, keď sú vo verejnej diskusii známe a čitateľné pozície ich aktérov.

Ľahká identifikácia politických postojov mimovládnych síl totižto zároveň uľahčuje ich kritiku. Rovnako, ako sa dali pred voľbami kritizovať politické strany pre ich program, je možné kritizovať aj zelené mimovládky pre spôsob, akým konštruujú zdanlivo nestranné dotazníky. Tie sú totiž zjavne stranícke tým, že vytvárajú rebríček politických strán a jasne hovoria, koho je vhodné voliť.

Nekritický audit

Samotná politizácia je teda vítaná. Problémom je, čo presne ekologické mimovládky označujú za hodné druhej najvyššej známky – A. Ich vlastné hodnotenie programu koalície PS/Spolu ukazuje hlavný argument tohto článku: „Ambiciózny, ale nedostatočný“ program je dosť dobrý na to, aby v celkovom súčte získal svetlozelené áčko.

Kde sú nedostatky metodológie daného prieskumu? V prvom rade sa použitý dotazník nezaoberá pôvodom emisií. Jedna otázka počtom bodov implikuje, že je dôležité, aby Slovensko okrem uhlia „zároveň opustilo výrobu elektrickej energie a tepla z ropy a plynu.“ Nejednej ekologičke pri takej myšlienka isto srdce zaplesá. Čo to ale znamená pre náš dovoz? Ak aj vyvezieme autá vyrobené čistou energiou, čo so všetkým tým spotrebným tovarom dovezeným zo zahraničia? Ten môže byť vyrobený pomocou uhlia, ropy a plynu?

Problém rastu

Viac než otázky, ktoré sa do dotazníku dostali, sú z pohľadu klimatickej krízy podstatné tie, ktoré tam chýbajú. Úplne základnou je otázka hospodárskeho rastu. O ten usilujú všetky skúmané strany, hoci výskum ukazuje nezlučiteľnosť rastu s možnosťou odvrátiť klimatickú katastrofu. Mimovládny audit tak ignoruje významnú radikálnu kritiku rovnako ako to robia vládne strany.

Takisto sa nevenuje problematike nerovnosti, hoci stále viac štúdií preukazuje, že najviac emisií svojou nadmernou spotrebou produkujú bohatí. Mimovládny audit jednoducho neprepája ekológiu so základnými otázkami politickej ekonómie.

Avantgarda

Predvolebný politický prejav zelených mimovládok potvrdzuje, že minimálne vo vzťahu k verejnosti sú umiernené. V tomto ohľade je zaujímavá nedávna kritika Juraja Melichára z Priateľov Zeme klimaskeptického INESSu. Melichár citátom od Gréty Thunberg označuje večný hospodársky rast za rozprávku. Skvelé. Akurát že dnes už je svet v ekologickej (seba)kritike niekde inde ako spiatočnícky INESS. Mimovládna avantgarda by sa mala púšťať do kritiky progresívnych strán, ak nie sú dostatočne progresívne.

To Juraj Melichár, ani Priatelia Zeme svojim predvolebným auditom neurobili. Namiesto toho pripravili infografiku podporujúcu strany, ktoré budú najbližšie štyri roky usilovať o to, čo Melichár a Thunberg správne nazývajú rozprávkou.

Autor je výskumníkom na Ústave medzinárodných vzťahov v Prahe.

Foto: Ilustračné. Zdroj: Wikimedia.

Našu prácu môžete podporiť aj priamo, napríklad jednorázovým príspevkom vo výške 5 € alebo ľubovoľným iným príspevkom alebo nastavením trvalého príkazu vo výške 2 € mesačne na naše číslo účtu: SK36 8330 0000 0026 0106 2302.

Ďakujeme za Vašu priazeň.