Na Slovensku žijeme v posledných týždňoch všeličím. Dnes podvečer sa chystáme protestovať (opäť) proti korupcii a dúfame, že veľkosť pochodujúcej masy bude zodpovedať závažnosti prečinov. Budúci týždeň je naplánovaná ďalšia z diskusií o osamostatnení bratislavskej Kunsthalle – kiež by bola konštruktívna a neskončí, ako to často býva, žabo-myšou zákopovou vojnou. V pravidelných intervaloch tiež pokračujú rozhovory o stave slovenského školstva.
A potom tu máme futbal. Ak nás totiž nezjednotí hnev či kultúrna obec, šport je takmer vždy stávkou na istotu. Navyše, je fenoménom, ktorý nezasahuje len milovníkov kopania do lopty. Z hráčov sa stali módne ikony, reklamné značky, dokonca aj aktivisti. Pozeranie futbalového zápasu už dávno nie je len o zdieľaní kolektívnych emócií radosti či sklamania; pre politikov, sociológov alebo lekárov je atraktívne v celkom iných kontextoch. Ja som napríklad v zápase „Slovensko verzus Wales“ skúmala (priznávam, že trochu neplánovane) problematiku kultúrnych konotácií.
Tak napríklad: komentátor zahlási, že “Chester ide do súboja s Hamšíkom”. Alebo, že “Chester úspešne zasiahol proti Weissovi”. Neviem ako vy, ale ja si pri zvolaní mena waleského obrancu predstavím skôr bežiaceho zlatého retrívera alebo bígla, pretože každý druhý pes, čo sa objaví v nejakom americkom filme, má meno Chester. Okrem toho, za Wales hrá aj Ramsey. Inak celkom sympaticky vyzerajúci stredopoliar sa okamžite mení na tyrana Ramsayho Boltona zo ságy Hra o tróny a my mu vlastne podvedome želáme, aby zápas ani nedohral. A potom je tu Bale. Pre fanúšikov športu hviezda červených drakov, pre mňa – Batman. Pretože veď Bale hral môjho obľúbeného superhrdinu v obľúbenej batmanovskej trilógii. Morálna dilema samozrejme nastáva v momente, keď nám tento bojovník proti zlu vsieti gól. Avšak čo už, aj Batman mal svoje temné momenty. V slovenskom tíme zas nachádzam o niečo menej popkultúrnu konotáciu: Mak – obyčajný “človek-milión” z románu Jozefa Cígera-Hronského. Len na rozdiel od postavy Jozefa, stredopoliar Róbert trpí možno len únavovými kŕčmi a na ihrisku určite nie je prehliadaným a zabudnutým jedincom.
Či už sme priaznivcami futbalu alebo nie, každý máme v hlave gigantickú encyklopédiu, ktorá je do istej miery prekliatím. Slová v nás evokujú ďalšie slová, obrazy iné obrazy a už je takmer nemožné nájsť význam sui generis. Povedané jazykom postšrukturalistov, máme tu intertextualitu v priamom prenose. Na druhej strane, vďaka tomu ma futbalový zápas nemohol nudiť ani vo chvíľach, keď komentátori tvrdili, že hra stagnuje. To predsa nie je možné, keď vedľa seba bežia Batman, Ramsay, Jozef Mak a z boku na nich šteká Chester!
Text vyšiel aj na blogu Společnost pro estetiku.
Ilustračná snímka. Zdroj: Flickr
