Hoci si dnes socializmus automaticky spájame s ateizmom a sekularizmom, ešte v devätnástom storočí bol vzťah revolučného sociálneho učenia a náboženstva celkom iný. Poprední francúzski socialisti vnímali dešifrovanie heretickej tradície ako cestu k emancipácii ľudstva. Text Juliana Strubeho z portálu Aeon prekladá Martin Makara. 

Ján Košč vo svojom príspevku približuje problematiku skracovania pracovného času z hľadiska odporu biznisu voči takejto zmene a zároveň upozorňuje na úspešné príklady experimentov s kratším pracovným časom, ktoré obavy vyvracajú.

V mene bezpečnosti sme sa podujali k životu v permanentnom strachu a neistote. Boj s koronavírusom sa podobá na vojnu a vo vojenskom jazyku sa o nej aj hovorí. Základné práva a slobody sú ochromené, platí zákaz vychádzania a poriadok zabezpečujú bezpečnostné zložky.

Epidemioložka: Česká republika patřila k zemím, které byly na počátku epidemie COVID-19 zasaženy jen velmi málo.…

Matovič mal pravdu v tom, že sme nevyužili iné možnosti, ktoré máme k dispozícii. Ak by sme totiž občanom v lockdowne zabezpečili všeobecný základný príjem, mohli by sme dokonca vyriešiť viacero problémov naraz.

Otváranie otázky ženských reprodukčných práv v slovenskom parlamente pripomína, že raz nadobudnuté slobody nie sú nikdy definitívne. Odkaz jednej z najvýraznejších feminstických a existencialistických mysliteliek 20. storočia je aj preto stále živý.

Tranzícia ovplyvní aj kvalitu pracovných miest a pracovné podmienky. Môže viesť k viac fragmentovaným ekonomikám, čo oslabí odbory a samotné kolektívne vyjednávanie. Z uvedených dôvodov bude nevyhnutné prebudovať verejné politiky.

V súvislosti s nedávnym úmrtím Davida Graebera prinášame staršiu recenziu na jeho knihu „Fragmenty anarchistickej antropológie“.

Akákoľvek štátna inštitúcia, ktorá propaguje komerčný produkt je na ceste do šedej zóny medzi legalitou a…

Max Weber sa považuje za jedného zo zakladateľov sociológie a medzi jeho najznámejšie diela patrí Protestanstká etika a duch kapitalizmu z r. 1905. O autorovi tohto spisu sa niekedy hovorí ako o vyznávačovi etiky práce, ale je to naozaj tak? Chápeme Weberovho „ducha“ kapitalizmu po stopätnástich rokoch správne? Text Petra Ghosha z magazínu Aeon prekladá Martin Makara.

Strany vládnej koalície a ich poslanci by nemali zneužívať konanie jednej politickej strany na svoj boj s odbormi, mali by si položiť jednu dôležitú otázku. Prečo tak veľa ľudí na Slovensku prestáva veriť „klasickým“ politickým stranám a utiekajú sa k extrému?

Ak by sme prijali prístup rovných daní k financovaniu boja proti kríze, môžeme dopadnúť ako vo Francúzsku, kde protesty Žltých viest začali kvôli zavedeniu (rovnej) ekologickej dane na motorové palivá. Ľudia s nižšími príjmami majú omnoho nižší disponibilný príjem – po zaplatení životných nevyhnutností im zostáva mizivé percento na úspory či na veci, ktoré by zvýšili kvalitu ich života.

Dlhy sú súčasťou našej spoločnosti a je len na nás, ako sa k nim postavíme. Nemusíme ich platiť. Nie je to zrejmé len zo záchrany finančných spoločností, ktoré boli príliš veľké na to, aby ich vlády nechali zbankrotovať, ale aj z viac ako 5 000 ročnej histórie plnej odpustených dlhov.

Kultivovaný dialóg o odluke cirkvi od štátu opäť čelí jednostrannej ideologickej sabotáži.

Nedávno vydanú básnickú zbierku slovenskej poetky Márie Ferenčuhovej Černozem vydavateľstvo VLNA predstavuje ako hypnotickú meditáciu o konci a prerode, v ktorej sa individuálny osud človeka prepája s osudom vesmíru.

Súkromná spotreba počas koronakrízy klesla najmenej v EÚ. Prečo je to tak? Zamýšľa sa Ján Košč..

Ján Košč vo svojom texte polemizuje nielen s tvrdením, že štát je zlý vlastník, ale hlavne kladie otázky, čo nám privatizácia dala a čo vzala. Akým spôsobom ovplyvnila potravinovú sebestačnosť, dopravnú dostupnosť, energetickú a materiálovú bezpečnosť krajiny.

Základným rozporom v kapitalizme nie je len boj medzi kapitálom a prácou. Ekologický marxizmus prichádza s druhým protirečením – medzi samotným fungovaním systému a prírodou.

Otázka nestojí tak, či uprednostniť zdravie obyvateľstva, alebo chod ekonomiky. Ľudia potrebujú mať obe – aj zdravie, aj príjem. Štát by mal dať ľuďom paušálne 600 eur mesačne, aby si tí, ktorí sú najviac vystavení riziku nákazy, nemuseli voliť medzi zdravím a príjmom.

Ak už musíme bojovať, vieme aspoň za čo? Túto nástojčivú otázku položil v r. 1940 britskej vláde spisovateľ H. G. Wells. Odpovede sa nedočkal, sformuloval teda vlastnú: má názov Práva človeka a stala sa jedným z inšpiračných zdrojov Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ako ju poznáme dnes. O slovenskom preklade knihy dokumentujúcej vývoj Wellsovho manifestu dnes píše Martin Makara.