Ján Košč predstavuje poslednú kapitolu knihy Mýty a fakty o daňovo-odvodovom zaťažení na Slovensku v ktorej sa venuje daniam ktoré na Slovensku absentujú alebo sú nízke.

Ak tu máme situáciu, že úzka skupina ľudí (akýchkoľvek, no v tomto prípade ultrabohatých) má neproporcionálne veľký vplyv nad politikou, firmami a médiami, môžeme hovoriť o demokratickom deficite. Spoločnosť sa tak stáva dobrým miestom pre život iba pre úzku skupinu ľudí.

J. P. Sartre a Simone de Beauvoir: mala druhá polovica 20. storočia ikonickejšiu intelektuálnu dvojicu? Tieto mená nám zvyčajne evokujú existencializmus a feminizmus, menej známe už je, že ešte vo svojich tridsiatich rokoch sa tento radikálne ľavicový pár o politiku vôbec nezaujímal a jeho cesty k Sovietskemu zväzu, jeho satelitom a franúzskym komunistom boli poriadne hrboľaté a kľukaté. Život vydávateľov časopisu Moderná doba približuje román Milenci svobody autorky Claudine Monteil. O knihe dnes píše Martin Makara.

Konzervatívci nie sú iní ako my, akurát im po rozume behajú samé oplzlosti: nechcené oplodnenia, sobáše gayov, marihuana.

Ján Košč sa v rámci knihy Mýty a fakty o daňovo-odvodovom zaťažení na Slovensku venoval aj príčinám a dopadom zlého nastavenia systému na súčasné problémy v rámci pandémie Covid-19.

„Vládci jsou vždy závislí na ovládaných. A v tom je naše síla a naše naděje,“ povzbudil svojich poslucháčov na jednej zo svojich prednášok sociológ John Holloway. Knižné vydanie Hollowayových sanfranciských prednášok recenzuje Martin Makara.

Vážení čitatelia, prinášame vám rubriku „Ekonomika a spoločnosť”, v ktorej vám každý piatok ponúkneme články, zaoberajúce sa našou ekonomickou realitou a jej dopadom na spoločnosť.

Dystopická literatúra má ďaleko od voľnočasového zábavného čítania. Jej obsah je inherentne politický a podľa série experimentov sú vymyslené dystopické príbehy schopnejšie formovať politické postoje čitateľov viac než reportáže zo skutočného sveta.

Ján Košč  sa v rámci predstavenia knihy „Mýty a fakty o daňovo-odvodovom zaťažení na Slovensku“ venuje mýtom ohľadom efektivity využitia verejných financií.

Označovať totiž za extrémistov ľudí, ktorí sa dožadujú dodržiavania práv garantovaných v platnej ústave, medzi ktoré patrí aj „právo na priaznivé životné prostredie“ (čl. 44, ods. 1), je prinajmenšom zvláštne.

Kým v Spojených štátoch bola väčšina žien uväznená v domácnostiach ako domáce gazdinky, v Sovietskom zväze sa ženy podieľali na vývoji a prevádzke najmodernejších technológií svojej doby. Nielen o pracovnom znevýhodňovaní žien v kapitalizme, ale aj o tom, prečo majú ženy v socializme lepší sex, píše vo svojej rovnomennej knihe Kristen R. Ghodsee.

Vážení čitatelia, prinášame vám rubriku „Ekonomika a spoločnosť“, v ktorej vám každý piatok ponúkneme články, zaoberajúce…

Dajte od ženského lona ruky preč. Ubezpečujem vás, žena, ktorá nechce porodiť, neporodí.

Ak nebudeme viac zdaňovať majetok, spotrebu a negatívne externality, doplatia na to zamestnanci a obyčajní občania, čo je beztak dlhodobo neudržateľné.

Ak sa rozliční filozofi dokážu na niečom zhodnúť, tak je to odsúdenie alebo zatratenie Hegla. Jeho dielo sa pre mnohých z nich stalo vďačným zdrojom kritiky ale aj inšpirácie.

Pre nás chudobných sú zásady príliš drahé na to, aby sme sa ich mohli držať, nazdáva sa Rosemary z Orwellovho románu Bože chraň aspidistru. Dá sa žiť nekapitalisticky uprostred kapitalizmu? Mladý kníhkupec Gordon sa o to rozhodne pokúsiť: opustí perspektívne miesto v reklamnej agentúre a vyhlási vojnu bohu peňazí. V medzivojnovom Londýne si potajme varí čaj, napáda políciu, splachuje básne a napokon dôjde aj na aspidistru.

Intelektuálne dedičstvo Davida Graebera je značné a rozsiahle, no jeho nedávne práce o antisemitizme ma hlboko zaskočili. Vedel, že antisemitizmus zďaleka nie je mŕtvy – a tiež vedel, že ho môže zastaviť iba demokratická ľavica.

Odbory majú viac členov, než je súhrnný počet členov všetkých politických strán na Slovensku.

S dokumentaristkou Zuzanou Piussi, ktorá o súvislostiach vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej natočila strhujúci dokument Ukradnutý štát, hovoril Jakub Patočka o oslobodzujúcom rozsudku nad Mariánem Kočnerom, ktorý ona sama nepokladá za prekvapujúci. Rozhovor vyšiel v Deníku Referendum.

Po desaťročiach od revolúcie sa pôvodné Marxove texty dočkali nového prekladu. Klasik nám prostredníctvom neho ponúka iné perspektívy na prácu, jej (ne)zmysel a pridružené problémy, než aké poznáme z motivačných a líderských príručiek či návodov na šťastie v zamestnaní. Kým na poličke uvoľníte miesto pre objemný Kapitál, útla čítanka Hledání ztraceného smyslu práce môže prísť vhod. O výbere a novom jazykovom šate Marxových textov o človeku a práci píše Martin Makara.