Nemali by sme zabúdať na rómsky holokaust rovnako ako nezabúdame na ten židovský.

Róbert Király svojím prvým príspevkom na Poli opisuje ako téma ochrany životného prostredia vstupuje vo verejnej diskusii čoraz viac do popredia. Po zmene vlády v Brazílii je pálčivou otázka budúcnosti Amazónskeho dažďového pralesa. Pri jeho ničení nejde len o ekonomické záujmy kapitalistického „homo economicus“, niekedy aj o existencionálne otázky tých najchudobnejších.

Romantizujúce tendencie, ktoré už nejakú dobu bujnia v súčasnom postkonceptuálnom umeleckom svete, boli znova legitimizované – tentokrát udelením Ceny Jindřicha Chalupeckého Lukášovi Hofmannovi. Čo to znamená pre umenie, ktoré nechce rezignovať na kriticku reflexiu a politické aspekty umeleckej praxe?

Po celom svete to neboli kapitalistické elity, kto nám priniesol demokraciu. Boli to organizovaní pracujúci.

Film Žena v boji ukazuje náročnosť priam nemožnosť boja proti klimatickým zmenám.

Ján Košč rozoberá na súčiastky tvrdenie analytika INESSu v porovnaní s analýzami svetových ekonómov a kladie pred nás požiadavku pristúpiť k rozprave o minimálnej mzde konečne serióznym spôsobom.

Peter Daubner vo svojom príspevku Akákoľvek debata je zbytočná reaguje na komentár Eduarda Žitňanského Debata s odbormi je zbytočná a komentár Jána Košča Nie, debata s odbormi nie je zbytočná. Oba komentáre uverejnil denník SME.

Martin Makara píše o Čítanke pre pracujúce triedy, čerstvom príspevku do kolekcie angažovanej poézie dostupnej v slovenčine.

Ján Košč pokračuje v diskusii o skrátení pracovného času. Tentokrát rozoberá nie veľmi podarený analytický pokus o polemiku s návrhom na toto skrátenie, ktoré sa objavilo v mienkotvorných médiách.

Kontrola slovnej zásoby je jednou z najsilnejších foriem kontroly verejnej mienky. Ak sa zužuje slovník, ktorým pomenúvame veci, namiesto problémov a súvislostí ostáva iba rozdelenie na My a Oni.

Argumenty ku otázke skracovania pracovného času, ktoré zaznieť nemôžu, ak diskusii bránime.

Rozhovor s umelcom Marošom Rovňákom o kolektívnom trúchlení a jeho najnovšej performancii venovanej Martine Kušnírovej.

Časy sa menia tak vrtko, že nám stále viac vecí môže pripadať bláznivých a malicherných. Jedným z novodobých problémov nášho „prvého sveta“, v ktorom prežívame v mnohých ohľadoch až príliš veľa luxusu, je, či môžu role gayov, lezieb a transsexuálov hrať vo filmoch a seriáloch hetero- a cis- herci a herečky, alebo či majú byť prednostne oslovovaní príslušníci LGBTIQA komunity.

Keď je sudcom obvinený. Ivana Komanická sa zamýšľa nad dôsledkami vysvetlenia kauzy kopírovania rigoróznej práce predsedom parlamentu.