Jaroslav Fabok

Je v našej spoločnosti možné legitímne verejne hovoriť o rovnostárskej povahe minulého režimu? Rok 89 je často mainstreamom prezentovaný ako mytologický zlom, v ktorom dobro dokázalo navždy poraziť zlo. Realita však nie je čiernobiela, ale omnoho farebnejšia…

Diskusie vo verejnom priestore sú presiaknuté skratkovitými a jednorozmernými reakciami, v ktorých najväčší priestor dostáva morálne kádrovanie oponentov a jednostranný patent na pravdu. Snaha o objektivitu sa rozplynula v newspeak liberálneho mainstreamu, ktorý jasne definuje a sám potvrdzuje, čo je „dobré a čo zlé“. Zásadnú úlohu, namiesto dôkazov a faktov, nadobúdajú emócie a príslušnosť k tej „správnej“ strane politickej barikády…

Obdobie vianočných sviatkov, presiaknuté kresťanským romantizujúcim pátosom, má okrem kultúrne a ekonomicky ladeného pozlátka aj druhú tvár. Tvrdá realita sa napriek zdanlivej prosperite dní „sviatkov pokoja“ nemení – krátkodobý idealizmus je prchavý a za jeho hranicami je stále prítomný nespravodlivý, roztrieštený svet, ktorému bez rýchlej nápravy nezostáva veľa času…

Ľavici sa až príliš často vytýka, že síce kritizuje hospodársky systém kapitalizmu postavený na konkurenčných trhoch, ale neprichádza so žiadnou alternatívou, ktorá by bola schopná tento systém nahradiť. Aj z tohto dôvodu vám prinášame sériu štyroch článkov venujúcich sa jednej z možných alternatív voči kapitalizmu – participatívnej ekonomike – z rôznych uhľov pohľadu. V prvej časti sa pozrieme nielen na potrebu prekonania kapitalizmu, ale rovnako aj myšlienok, ktoré nás posúvajú späť smerom k centrálne plánovanému hospodárstvu.

Legalizácia marihuany by mohla predstavovať jeden z „liekov“, ktorý môže dopomôcť k oživeniu chladného byrokratického systému, postavenom na analýze ekonomických výhod a nevýhod jednotlivých krokov. Súčasný systém si pomerne často vyžaduje obete – tieto pochádzajú z rád najslabších. V prípade neúspešných snáh o legalizáciu marihuany sú najslabšími tí, ktorých vôľa je obmedzovaná – a zároveň tí, ktorých hlasy kvôli politickému odmietaniu zostávajú nevypočuté.

Jednou z alternatív pre ďalšie smerovanie ľavice je zdôrazňovanie ľudskej prirodzenosti v koncepte Darwinovskej ľavice, tak ako túto…

Čo je spravodlivé – a čo ak to „spravodlivé“ v skutočnosti spravodlivým nie je? Je možné sprostredkovať niečo ako raj na zemi?

Európa sa v období osvietenstva vydala cestou sekularizácie a postupného odstraňovania náboženského typu uvažovania o sociálnej a politickej realite. Napriek tomu však stále mnoho ľudí pociťuje potrebu po posvätnom – pričom táto túžba často vrcholí v náboženskom fundamentalizme a radikalizme. V európskom kontexte pritom mnohokrát platí, že reakciou na islamský fundamentalizmus sa stáva radikalizácia kresťanstva. Vďaka tomu sa dostávame do bludného kruhu, v ktorom je odpoveďou na jeden typ náboženského fundamentalizmu a radikalizmu radikalizácia druhej strany.

Často sa stáva, že keď prichádzame do styku s niečím čo nám dovtedy bolo cudzie a vzdialené, pociťujeme akýsi zvláštny druh strachu. Bojíme sa „Ich“ (nech už si pod týmto pojmom predstavíme čokoľvek) jednoducho preto, že sú iní. Iní ako my, iní ako naši blízki – sú mimo našej bezpečnej zóny, v ktorej hľadáme oporu a istotu. Isté však je, že vďaka tomuto mnohokrát iracionálnemu strachu z neznámeho, vytvárame nespočetné množstvo hraníc, ktoré nám bránia v snahe o vzájomné porozumenie a vytváranie spoločných predstáv a cieľov smerujúcich ku skvalitňovaniu spoločného životného priestoru.

Globálny návrat náboženstva do verejnej ako aj súkromnej sféry, so sebou prináša mnohé otázky. Jedna z nich smeruje k problému vzťahu kresťanského a ľavicového myslenia. Kresťanská ľavica si so sebou nesie svoje špecifiká, ktoré sa odzrkadľujú v idealizme ducha. Ide o zaujímavú syntézu, v ktorej je ústredným faktorom dôraz na duchovno, spolu s kritikou sociálnej nespravodlivosti. V praxi existuje široké spektrum ľavicovo kresťanských prúdov – pričom otázka pre všetkých ľavicovo orientovaných kresťanov je spoločná: „Aká je v súčasnosti v našom svete nádej na zmenu, záchranu, transformáciu či nové možnosti?“

Kľúčovým bodom ľavice a ľavicového myslenia sa často stáva zvýrazňovanie potreby radikálnej spoločenskej zmeny. Problém nastáva v bode, v ktorom je nutné vyjasniť si konkrétne kontúry predstáv o budúcom usporiadaní spoločnosti. Ľavica sa tak mnohokrát dostáva do religióznych pozícií – v ktorých je prítomný ako jej kultický základ, tak aj špecifický druh mytológie.

Článok pojednáva o vzťahu a postojoch kresťanstva k LGBTI komunite a taktiež o tom, aké postoje by k problematike uznania práv tejto komunity mali zastávať moderní kresťania.