Michal Andrej Molnár

Uhlíková daň musí mať progresívny charakter, aby jej náklady neniesli spotrebitelia a aby sa získali prostriedky na zelenú ekonomiku.

Predošlé dva články série Bieda biedy marxizmu nájdete tu: diel I. a diel II. Je naozaj…

Pokračovanie k článku Bieda biedy marxizmu I. Po minulom článku je treba rozviesť diskusiu a pridať…

Tento článok zhŕňa práve to, čo je na marxistickom hnutí už storočie najväčším problémom: jeho záťaž na scholastike – ako v minulom režime, aj dnes vedieme len teoretické debaty a Marxa len citujeme, veľmi zriedkavo interpretujeme, už vôbec ho nerozvíjame a neaplikujeme na najnovší vývoj.

Hospodársky rast nie je skutočný problém a vinník za globálne otepľovanie.

Postoj politického vedenia na oboch stranách ukazuje, že zo všetkého najviac sa obávajú pohybu más a populárnej iniciatívy. Obávajú sa toho, že štrajky a demonštrácie pôjdu ďalej a povedú k vzniku nového typu štátu, aj keď v súčasnej situácii nebude socialistický. Napriek tomu je možné vytvoriť v tomto ovzduší omnoho demokratickejšie štátne štruktúry.

Stretnutie politických zástupcov dvadsiatich najväčších kapitalistických krajín sveta bol v júli najjasnejším úkazom triednej spoločnosti za posledné roky.

Michal Andrej Molnár pokračuje v komentovaní dokumentu Progresívneho Slovenska, Vízia jednej krajiny.

Vízia jednej krajiny Progresívneho Slovenska prezrádza neoliberálne smerovanie tejto strany s drobnými ústupkami doľava.

Slovensko je polokolónia Západu. Jeho trhy slúžia takmer výlučne na zhodnocovanie kapitálu alebo na výrobu spotrebných tovarov pre tzv. Prvý svet.

Michal A. Molnár prichádza s výraznou kritikou projektu Progresívne Slovensko zo svojej radikálno ľavicovej pozície. Stačí na označenie ľavicového subjektu len to, že je takpovediac naľavo od neoliberalizmu?

Niekoľko postrehov k nedávnej diskusii na ľavici o marxizme.

Ľavica sa od svojho vzniku postupne transformuje – mení svoju vnútornú ale aj vonkajšiu podobu. V akom stave je súčasná, nielen globálna, ale aj Slovenská ľavica? Michal A. Molnár dnes píše o postupnom vývoji a transfomácii reakčnej ľavice.

Pri štúdiu správ v štvrtej moci štátu, médiách, za posledných štyridsať rokov a uniknutých diplomatických depeší…

Problémy, z ktorých fašizmus čerpá silu majú svoj pôvod v kapitalizme. Boj proti fašizmu sa začína práve pri ňom.

Ako sa „tradičné médiá“ správajú rovnako, alebo aj horšie ako „konšpiračné médiá“ a ako tento fakt súvisí s existenciou triednej spoločnosti?

Účelom tohto článku nie je tvrdiť, že ideológia či metódy stalinizmu sa v iných formách etablovali na západe, alebo že neokonzervativizmus bol priamo napojený na trockizmus alebo na iných komunistov. Ide mi o „stalinizmus“ ako nadávku, provokáciu s účelom ukázať, že porovnateľný, ak nie väčší teror sa odohrával na západe práve po skončení stalinistického a maoistického teroru na východe. K detailom antikomunistickej ideológie a terorizmu sa vrátim ešte neskôr.

La La Land je muzikálom a anti-muzikálom v jednom. Ulahodí divákom i kritičkám kapitalizmu.

Ako vysvetliť teror stalinizmu? Je priamym dôsledkom pomýlenej a skostnatenej ideológie marxizmu a leninizmu? Inak sa na vec díva v prvej z dvoch častí pojednania o koreňoch stalinizmu Michal Andrej Molnár. Soviety, revolúcia a Lenin podľa autora nielenže nejednali na základe nejakej jasnej teórie, ale pozdejšiemu smeru Sovietskeho zväzu odtrhnutému od akejkoľvek snahy vytvárať zmysel a odkazovať sa na realitu boli bytostne cudzie.

Hlavným problémom krajnej ľavice na Slovensku a v Rakúsku je podľa Michala Andreja Molnára i dnes silná pozícia stalinistov a chýbajúce alternatívy, ktoré by dokázaly zaplniť prázdny priestor medzi sociálne-demokratickou ľavicou a leninizmom či anarchizmom. V slovenskom a rakúskom kontexte pritom stalinistické tendencie zdá sa neslabnú, práve naopak, a do stredného prúdu prenikajú skôr krajne pravicové uskupenia označené prinajhoršom ako „populistické“ a nie extrémistické, zatiaľčo krajná ľavica ostáva bez kontaktu s mainstreamom.