Martin Makara

Vyhlásenie Slovenskej republiky rád – V. zjazd KSČ – rozbitie ČSR: tri míľniky vo vývoji revolučného hnutia v medzivojnovom období. Prednáška o vývoji marxistickej ľavice na Slovensku od robotníckych štrajkov až po organizáciu protifašistického odboja.

32 rokov po páde režimu KSČ štát nedokáže ani len udržať to dobré, čo sa tu pred rokom 1989 vybudovalo, a vláda za vládou len bezradne pláta stále sa zväčšujúce trhliny v základnej infraštruktúre.

Ekonomika nie je gravitácia, podľa ktorej si musíme organizovať život, ale možno ju meniť podľa spoločenských potrieb.

Americká firma Moderna vyvinula očkovaciu látku prakticky výhradne z vládnych zdrojov. Náklady teda znáša verejnosť, no zisk z vôbec najdrahšej vakcíny na trhu náleží súkromným akcionárom firmy.

Ťažko povedať, či by prstov na jednej ruke nebolo priveľa, keby sme chceli porátať kultúrne inštitúcie či vedecké pracoviská vybudované za posledných tridsať rokov od základov.

Ak už musíme bojovať, vieme aspoň za čo? Túto nástojčivú otázku položil v r. 1940 britskej vláde spisovateľ H. G. Wells. Odpovede sa nedočkal, sformuloval teda vlastnú: má názov Práva človeka a stala sa jedným z inšpiračných zdrojov Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ako ju poznáme dnes. O slovenskom preklade knihy dokumentujúcej vývoj Wellsovho manifestu dnes píše Martin Makara.

J. P. Sartre a Simone de Beauvoir: mala druhá polovica 20. storočia ikonickejšiu intelektuálnu dvojicu? Tieto mená nám zvyčajne evokujú existencializmus a feminizmus, menej známe už je, že ešte vo svojich tridsiatich rokoch sa tento radikálne ľavicový pár o politiku vôbec nezaujímal a jeho cesty k Sovietskemu zväzu, jeho satelitom a franúzskym komunistom boli poriadne hrboľaté a kľukaté. Život vydávateľov časopisu Moderná doba približuje román Milenci svobody autorky Claudine Monteil. O knihe dnes píše Martin Makara.

„Vládci jsou vždy závislí na ovládaných. A v tom je naše síla a naše naděje,“ povzbudil svojich poslucháčov na jednej zo svojich prednášok sociológ John Holloway. Knižné vydanie Hollowayových sanfranciských prednášok recenzuje Martin Makara.

Kým v Spojených štátoch bola väčšina žien uväznená v domácnostiach ako domáce gazdinky, v Sovietskom zväze sa ženy podieľali na vývoji a prevádzke najmodernejších technológií svojej doby. Nielen o pracovnom znevýhodňovaní žien v kapitalizme, ale aj o tom, prečo majú ženy v socializme lepší sex, píše vo svojej rovnomennej knihe Kristen R. Ghodsee.

Pre nás chudobných sú zásady príliš drahé na to, aby sme sa ich mohli držať, nazdáva sa Rosemary z Orwellovho románu Bože chraň aspidistru. Dá sa žiť nekapitalisticky uprostred kapitalizmu? Mladý kníhkupec Gordon sa o to rozhodne pokúsiť: opustí perspektívne miesto v reklamnej agentúre a vyhlási vojnu bohu peňazí. V medzivojnovom Londýne si potajme varí čaj, napáda políciu, splachuje básne a napokon dôjde aj na aspidistru.

Po desaťročiach od revolúcie sa pôvodné Marxove texty dočkali nového prekladu. Klasik nám prostredníctvom neho ponúka iné perspektívy na prácu, jej (ne)zmysel a pridružené problémy, než aké poznáme z motivačných a líderských príručiek či návodov na šťastie v zamestnaní. Kým na poličke uvoľníte miesto pre objemný Kapitál, útla čítanka Hledání ztraceného smyslu práce môže prísť vhod. O výbere a novom jazykovom šate Marxových textov o človeku a práci píše Martin Makara.

„Má komunizmus, ktorému, samozrejme, fandím,“ hovorí írska spisovateľka Sally Rooney o etickom prameni jednej zo svojich postáv. Jej ostatný román má od svojho pôvodného vydania za sebou úspešné ťaženie naprieč sociálnymi sieťami a tohto roku vyšiel aj v slovenčine. Našiel marxizmus vo svetovej beletrii svoje nové vyjadrenie alebo ide o rétorickú kamufláž? Knihu Normálni ľudia recenzuje Martin Makara.

Nerozsiahla kniha Ako byť antikapitalistom v 21. storočí evokuje hrúbkou aj názvom úvod k problematike antikapitalizmu – mnohým čitateľom ním iste aj bude. Pre autora, amerického sociológa Erika Olina Wrighta, sa stala nezamýšľanou bodkou za jeho celoživotným dielom.

Najnovším titulom zameraným na ekológiu je Zelené klamstvo nemeckej autorky Kathrin Hartmann. Pri pohľade na podnázov Záchrana sveta ako výnosný obchodný model by sme mohli ostať na vážkach: nejde o ďalší paškvil z dielne tábora popierajúceho klimatickú krízu či jej vážnosť? Odpoveď ponúkne len pohľad do vnútra knihy: pod paľbou kritiky tu nie sú ekologickí aktivisti a environmentálna agenda, ale firmy a organizácie praktizujúce tzv. greenwashing – zahaľovanie špinavého biznisu do zeleného rúška.

V škole nás učili, že Slovensko má množstvo prírodných bohatstiev, ale ropa mu chýba: pravda, ak nerátame drobné ložiská, z ktorých sa s výnimkou Gbiel neťaží. Pred štrnástimi rokmi sa v severovýchodnej časti krajiny začal prieskum, či podzemie Šariša a Zemplína predsa len neskrýva fosílne bohatstvo, a tým sa začal prekvapivo ostrý boj medzi obyvateľmi tamojších obcí a americkou ťažobnou spoločnosťou. Dokument Zlatá zem Dominika Jursu recenzuje Martin Makara.

V Banskej Bystrici sa vraj hovorí, že civilizácia sa končí v Brezne. Západ za Štrasburgom. Ázia sa zasa začína za Viedňou a vidiek za Bratislavou. Alebo za telgártskym tunelom. Alebo za Braniskom a Soroškou. Civilizačných hraníc sa dá namaľovať mnoho. Katarína Kucbelová napísala knihu nielen o vzťahoch medzi centrom a perifériou, ale aj o folklóre, tradícii, súčasných spoločenských problémoch a životných scenároch, ktoré sa nikdy nezrealizovali. O knihe Čepiec píše Martin Makara.

Jazyk a spôsob, akým ho používame, vplývajú na to, ako rozumieme svetu – a teda aj na to, ako sa v ňom správame. Oboje si zaiste zaslúži našu kritickú pozornosť. To však neznamená, že slovenčinu musíme dať pod zámku noriem: spoľahlivo ju takto používateľom odcudzíme. Na názor Evy Maliti Fraňovej z denníka Pravda reaguje Martin Makara.

Martin Makara sa vo svojom texte vracia k Sviatku práce, približuje jeho dejiny aj zmysel pre súčasnosť v roku 130. výročia založenia prvomájovej tradície.

Pri hľadaní odpovede na otázku, čo sa s ĽSNS bude diať ďalej, nám môže byť nápomocná prednáška Aspekty nového pravicového radikalizmu. Uskutočnila sa v apríli 1967 na Viedenskej univerzite a viedol ju legendárny nemecký filozof a sociológ Theodor W. Adorno.

Kým Spojené štáty cvičili, finančne podporovali a zbraňami zásobovali jednu z najkrutejších tyranií, jednotlivci ako arcibiskup Óscar Romero sa im postavili bez podpory vlastnej cirkvi.