Na členstvo v európskom spoločenstve slobodného pohybu kapitálu a osôb zareagovala nadpolovičná väčšina Britov xenofóbne a nacionalisticky. K rozhodnutiu opustiť Európsku úniu došlo v prostredí vákua sociálnej demokracie, neschopnej predstaviť a viesť progresívnu reakciu na globalizáciu. Referendum potvrdilo Cameronov vlažný postoj k Únii, ktorý po výsledkoch rezignoval a bol bez volieb nahradený Theresou Mayovou. Toryovci, pôvodne podporovatelia zotrvania, sa oportunisticky zviezli na vlne resentimentu voči EÚ.
Aj keď mali byť najbližšie voľby až v roku 2020, premiérka Mayová porušila svoj sľub a vyhlásila nový dátum na 8. júna tohto roku. Urobila tak aj napriek nedávnemu vyjadreniu svojho hovorcu, že sa žiadne voľby konať nebudú. Mesiac nato zmenila názor, aby si ešte pred dopadom Brexitu zabezpečila mandát pre ďalšie politické kroky. Zdá sa, že konzervatívci používajú demokraciu ako zbraň a obracajú sa na ľud iba vtedy, keď sa im to hodí.
Dôvodom ich opätovného vyhlásenia by mohla byť snaha prekryť legitimitu volieb 2015. Na ne totiž padá tieň premršteného financovania ich predvolebnej kampane. Niektoré výdaje nie sú dostatočne zdokumentované, iné nie sú zarátané vôbec a polícia v súčasnosti vyšetruje pokladníka strany. Prekročenie obmedzenia výdajov a tým pádom oprávnenosti získania mandátu sa týka až 20-tich konzervatívcov, ktorí nielenže zostavovali vládu, ale prostredníctvom Camerona vyhlásili referendum o členstve krajiny v Európskej únii. To, ako tento škandál dopadne, vyšle politikom ďalší signál o tom, že sa namiesto verejného záujmu stačí postarať o budúcnosť elity, ktorá do nich rada zainvestuje.
Aké sú však možnosti zvrátiť tento vývoj? Ťažko povedať, či sa opozičná strana labouristov už ideovo obrodila natoľko, aby mohla poraziť vládnych konzervatívcov. Za poslednú dobu si prešla značným vývojom. Do roku 1992 obsahovali jej stanovy klauzulu o socialistických hodnotách, hovoriace o spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov ako spôsobe zabezpečenia najväčšieho prospechu z priemyslu, v ktorom ľudia pracujú. No po tom, ako sa lídrom strany stal Tony Blair, sa z tohto smerovania upustilo. Nový predseda Jeremy Corbyn sa z prívlastku sociálnej demokracie pokúša opäť spraviť samostatné substantívum. Naráža pritom nielen na nevôľu blízkych poslancov, ale aj Blaira, čo mu kvôli Blairovmu nepopulárnemu odkazu paradoxne zvyšuje popularitu.
Odlišný a dôveryhodnejší prístup strany by mohol byť spôsobom ako zmeniť všeobecnú tému bezpečnosti -politického evergreenu, ktorého, zdá sa, nie je nikdy dosť- na bezpečnosť pracovnú a sociálnu (práva pracujúcich, prístup k bývaniu a verejným službám), tak potrebnú v tejto neistej, globalizovanej dobe. Návrhy labouristov na zvýšenie minimálnej hodinovej mzdy na 10 libier majú podporu 71% ľudí, zatiaľ čo zavedenie dane pre najbohatších 63%. Okrem toho chcú tiež zaviesť tvrdé zásahy pri neskorých poplatkoch malým podnikateľom, keďže každý rok svoje podnikanie ukončí až 50 000 firiem. Niektoré veľké firmy u seba držia hromady hotovosti, ktoré im nepatria, čo následne bráni iným podnikom rásť, ničí pracovné miesta a spomaľuje ekonomiku.
Bez podobne ambiciózneho programu sa z Brexitu stane prostriedok okresávania práv nielen imigrantov, ale aj všetkých ostatných, ktorí majú z nejakého dôvodu pocit, že im patrí prednostné právo požívať sociálne práva, ochranu a štandardy. Takouto hrozbou sa môže stať tzv. great repeal bill, ktorý by zrušil nadväznosť britského práva na európske, pričom by moc by delegoval na vládu, následne schopnú schvaľovať legislatívu bez zapojenia parlamentu. Environmentálne štandardy (voda, kvalita ovzdušia, toxické odpady), výrobné štandardy, energetická efektívnosť, ale aj pracovné, zdravotné a bezpečnostné štandardy by prestali platiť a ministri by ich mohli podkopať a znížiť v prospech trhu bez zapojenia parlamentu. Negatívne dopady globalizácie na bežných ľudí by sa tým iba zhoršili.
Theresa Mayová chce predčasnými voľbami potvrdiť svoju pozíciu premiérky a prezentovať vlastný scenár pre Britániu po vystúpení z Európskej únie. Svojim voličom a sponzorom už naznačila svoj politický postoj ako pokračovať v spolupráci s Európskou úniou. Zatiaľ čo chce pohyb ľudí kontrolovať, kapitálu búra prekážky. Peniaze a tovar v ňom majú zelenú, no ľudia stopku.
Článok vyšiel v denníku Pravda.
Foto: Theresa Mayová Zdroj: guyanachronicle.com
