Internetoví vtipkári za veľkou bublinou GameStop roku 2021 pravdepodobne prídu o kopu peňazí. No spravili svetu veľkú službu tým, že nám pripomenuli totálnu zbytočnosť akciového trhu, inštitúcie, ktorá neslúži inému cieľu ako obohatiť malý počet ľudí, ktorí si to nezaslúžia. Článok Douga Henwooda z magazínu Jacobin preložil Peter Takáč.
Kto by povedal, že sa z GameStop vykľuje až taká zábava?
Minulé leto sa na maloobchodníkov s videohrami pozeralo ako na miznúce kamenné obchody. Prichádzali o peniaze, predaj roky klesal a akcie sa obchodovali za zhruba 4 doláre za kus. Na popoludnie, v stredu 27. januára, kedy toto píšem, sa akcie predávajú za 339 dolárov za akciu. V utorok, na konci obchodovacieho dňa to bolo iba 148 dolárov. To nie je zlá návratnosť za noc, 129 percent. Pred troma dňami to bolo 38 dolárov. Za necelý týždeň sa to takmer zdesaťnásobilo. Prečo?
Odpovedať na to si vyžaduje vysvetliť koncept nekrytého predaja, ktorý je pre väčšinu občanov takmer nepochopiteľný. Nekrytý predaj je stávka, že cena akcie (alebo iného špekulatívneho aktíva, napríklad dlhopisov alebo zlata) bude klesať. Ak však chcete túto stávku uzavrieť, musíte predať niečo, čo ešte nevlastníte, čo sa zbyčajne nestáva. Aby ste to dosiahli, musíte si požičať akciu od niekoho, kto ju vlastní. Ako pri každej pôžičke, aj za požičané aktívum musíte platiť úroky. A tiež musíte u svojho sprostredkovateľa ručiť nejakou zálohou ako ubezpečenie, že máte peniaze. Predpoklad je, že cena klesne a vy si budete môcť kúpiť akcie – v žargóne, nekryte nakúpiť – za nižšiu cenu. Váš zisk by bol rozdielom medzi pôvodnou predajnou cenou a záverečnou nákupnou cenou mínus akýkoľvek úrok zaplatený za vypožičané aktívum.
Čo však v prípade, že sa mýlite a cena stúpa? Potom máte problémy. Pri kúpe akcií riskujete, že by ste mohli prísť o celú nákupnú cenu – ale nie viac. Ak sa mýlite pri nekrytom predaji, neexistuje žiadny vopred určený limit na to, koľko môžete stratiť, ak bude cena neustále stúpať. A ak bude cena neustále stúpať, váš sprostredkovateľ bude požadovať ďalšie zálohy vo forme skutočných peňazí. Máte na výber medzi vzdaním sa – pokrytím deficitu a prijatím straty – alebo nalievaním ďalších záloh do stratovej pozície v nádeji, že sa veci nakoniec obrátia vo váš prospech.
Späť ku GameStop. Vlani v auguste začal s nákupom akcií GameStop investor Ryan Cohen, ktorý založil online obchod s krmivom pre domáce zvieratá Chewy a predal ho za pekný zisk. Povedal spoločnosti, že je potrebné vyrovnať sa s digitálnym vekom, zavrieť viacero obchodov a prejsť do online sveta. Investori, ktorí očakávali lepšiu budúcnosť začínajúceho maloobchodníka, skočili po akciách a do konca novembra strojnásobili ich cenu. Bol to možno neoprávnený optimizmus, ale nie celkom výstredný. Niektoré hedžové fondy, najmä Melvin Capital Management, však začali GameStop skratovať, pretože verili, že príbehy o zotavení sú klamné.
Vezmite si pravidelných návštevníkov redditového vlákna Wall Street Bets s používateľom, ktorý bol medzi lídrami na portáli známy ako DeepFuckingValue, ktorý začal hovoriť o navyšovaní a skupovaní akcií. Všetkých pritom motivovala nielen vyhliadka zarobiť peniaze, ale aj pobavenie sa nad bankrotom niektorých hedgeových maklérov. Začali kupovať akcie vo veľkom, ako sa hovorí na Wall Street. Následný rast cien prinútil nekrytých vlastníkov ako Melvin k nákupu. Ich dopyt po akciách, plus Redditori, vystrelili cenu akcií na mesiac.
GameStop sa zmenil na jednu z veľkých bublín našej doby. V utorok 26. januára sa zobchodovalo viac akcií spoločnosti GameStop ako spoločnosti Apple, najväčšej akcii zo všetkých, v celkovej trhovej hodnote 108-násobku ceny maloobchodu. Ako uviedol James Mackintosh z Wall Street Journal, cenová akcia a objem obchodov ukázali „obrovský zmätok v úsudku ľudí“.
Bubliny ako je táto vždy končia krachom, pričom sa zodpovednosť hodí na redditorov, ktorí nepredali svoje podiely. (Zdá sa, že správy o tom, že Melvin v utorok uzavrel svoju nekrytú pozíciu, večierok prekvapivo nestlmili. Bublina zvyčajne trvá oveľa dlhšie, ako dokážu predvídať racionalisti.) Medzitým je zábavné vidieť, ako sa niektorí obchodníci z Wall Street sťažujú, že na tomto konaní je niečo nespravodlivé, pretože to sú tie druhy hier, ktoré neustále hrajú medzi sebou a so širokou verejnosťou. Vynášajú alebo porážajú akcie v závislosti od svojich záujmov, a celý čas konšpirujú proti tým, ktorých vnímajú ako slabých alebo zraniteľných hráčov. Ide len o to, že špekulanti s menami ako DeepFuckingValue, ktorí ich tentokrát obrali, nie sú tými správnymi ľuďmi. Nežijú v Greenwichi v domoch s dvadsiatimi garážami.
Ešte zábavnejší sú tí, ktorí sa tvária vážne a myslia si, že tieto hry nejako narušujú fungovanie akciového trhu. Ako komentoval komentátor časopisu Business Insider Josh Barro na Twitteri: „Viem, že ľudia si myslia, že je to zábava, ale – načo máme akciový trh? Preto, aby mohli produktívne firmy získavať kapitál na vykonávanie užitočných vecí. Oddelenie ceny akcií od základnej hodnoty (Gamestop má v súčasnosti takmer rovnakú hodnotu ako Best Buy) zhoršuje význam trhov pre reálnu ekonomiku.“
Na týchto komentároch je okrem ich serióznosti uprostred trápnej komédie vtipné aj to, že akciový trh nemá takmer nič spoločné so získavaním peňazí na produktívne investovanie. Takmer všetky akcie, ktoré sa obchodujú na trhu, vrátane GameStock, boli vydané pred rokmi, čo znamená, že spoločnosti nevidia ani cent z ich každodennej činnosti. Firmy občas vydávajú akcie v takzvaných počiatočných verejných ponukách (IPO), ale za posledných dvadsať rokov podľa údajov profesora financií Jay Rittera IPO zvýšili celkový kumulatívny objem na 657 miliárd dolárov, čo je za rovnaké obdobie hlboko pod 2 percentá z celkového počtu obchodných investícií do vecí ako budovy a vybavenie. V skutočnom svete, na rozdiel od Barrovej fantázie, získavajú firmy takmer všetky svoje investičné fondy interne, prostredníctvom ziskov. Namiesto získavania peňazí od akcionárov im podniky zhadzujú obrovské peniaze. Od roku 2000 päťsto veľkých spoločností, ktoré tvoria akciový index Standard & Poor’s 500, utratilo 8,3 bilióna dolárov na nákup svojich vlastných akcií s cieľom zvýšiť ich cenu – čo je viac ako polovica ich ziskov za dané obdobie a rovná sa takmer 20 percentám obchodných investícií v tomto období za dve desaťročia. Spätné odkupovanie akcií nielenže robí radosť akcionárom, ale tiež zvyšuje výplaty generálnym riaditeľom, pretože šéfovia sú v dnešnej dobe vyplácaní hlavne akciami.
Ak teda dáme zábavu bokom, táto dráma, rovnako ako zdanlivo nekonečný rast cien akcií od roku 2009, na krátku chvíľu prerušený strachom z COVID-19 v marci minulého roka, je znakom finančného systému, ktorý je úplne mimo ekonomickej reality. Bilióny dolárov vládnej pomoci podnikom a infúzie Federálneho rezervného systému do finančných trhov vytvorili obrovský príval peňazí, ktoré nemali až na špekulatívne aktíva kam ísť, a to v čase, keď sú kapacity JIS-iek plné a 24 miliónov ľudí hovorí anketárom štatistického úradu, že majú problém s dostatkom jedla. Barro by urobil lepšie, ak by si robil starosti o to.
Zdroj foto: Wikimedia.
