Čo iní zasiali: Nebezpečná chémia, globalizácia, genocída a rozvoj

od Tomáš Profant

Poznáte tú debatu. Na jednej strane sú tí, čo sú proti regulácii a Bruselu od Sulíka po Zem a Vek a na druhej strane proeurópski obhajcovia EÚ z mienkotvorných denníkov. Najnovšie zistenie, že zložka herbicídu glyfosát, ktorý využíva firma Monsanto, zvyšuje riziko tvorby nádorov nahráva prvej skupine. Ukazuje totiž, že nemecký Federálny ústav na zhodnocovanie rizík, Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a Európska chemická agentúra kdesi zlyhali. Zdá sa, že analýzy regulačných agentúr boli jednoducho vedecky chybné. Problémom môže byť, že nemecký Federálny ústav nevyhotovil vlastnú analýzu, ale iba okomentoval štúdiu od firmy Monsanto. Ďalším problémom je netransparentnosť celého procesu posudzovania. Alebo je glyfosát too big to ban?

Medzinárodný menový fond ďalej rétoricky kope do živej mŕtvoly neoliberalizmu. Tentokrát jeho správa ukazuje, že od osemdesiatych rokov minulého storočia klesal podiel národného príjmu, ktorý išiel na mzdy oproti podielu, ktorý tvoril zisk pre majiteľov kapitálu. Medzi menej a stredne bohatými ekonomikami bola príčinou poklesu integrácia do globálnej ekonomiky a medzi tzv. vyspelými ekonomikami bola spolovice príčinou technologická zmena a zo štvrtiny tiež integrácia do globálnej ekonomiky. MMF zároveň poznamenal, že presun výroby do zahraničia, alebo len hrozba tohto presunu (tzv. offshoring) znižuje schopnosť zamestnancov efektívne vyjednávať s majiteľmi kapitálu.

Azda je každému čitateľovi a čitateľke známe, že nemeckí nacisti mali na svedomí genocídu miliónov Židov počas Druhej svetovej vojny. Menej známe už ale je, že nemeckí kolonialisti mali na svedomí aj prvú genocídu 20. storočia medzi rokmi 1904 a 1908 národov Herero a Nama z dnešnej Namíbie. Nemci vtedy povraždili okolo sto tisíc ľudí. O snahe získať späť lebky ich predkov z nemeckých univerzít, kam boli vyvezené kvôli výskumu rasových vedeckých teórií pojednáva film Lebky môjho ľudu juhoafrického režiséra Vincenta Moloi pre televíziu Al-Jazeera. Vo filme zaznie aj kritika nemeckej vlády, ktorá sa síce v roku 2016 za genocídu ospravedlnila, avšak odmieta sa zaoberať požiadavkami na reparácie. Namiesto toho ponúka recept, ktorého počiatky siahajú práve až do obdobia kolonizácie – rozvojovú pomoc.

Práve tej sa bude venovať stretnutie Výboru pre rozvojovú pomoc OECD, konkrétne tzv. Nástrojom súkromného sektora a ich reportovaniu ako rozvojovej pomoci. Občianska spoločnosť sa obáva, že financie, ktoré by sa dali použiť na projekty vedúce k boju proti chudobe budú použité na podporu firemných operácií, ktoré s chudobou nemusia mať nič spoločné. Naopak, môže dôjsť k navýšeniu tzv. viazanej pomoci, teda povinného použitia financií určených na rozvoj v krajine darcu. V takom prípade bude mať rozvojová pomoc skutočne ďaleko od požadovaných reparácií.

Foto: ilustračné. Zdroj: flickr. Autor: Die Grüne Kärnten

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!