Čo sa môže ľavica naučiť z „Konvoja slobody“

od Emma Jacksonová

 

Kanadská aktivistka píše o protestoch „Konvoja slobody“ (keď kamionisti a ďalší protestujúci blokovali niekoľko dní centrum Ottawy a ďalšie miesta) a inkluzívnej ľavicovej politike.

Celý článok si môžete prečítať tu.

Či už si to chceme priznať alebo nie, je toho veľa, čo sa antisystémovým hnutiam darí.

V prvom rade, v ostrom kontraste s ľavicou, posledných pár dní ukázalo, o koľko lepšia je pravica v stretávaní sa s ľuďmi tam, kde žijú.

Namiesto budovania homogénneho hnutia obmedzeného na ľudí, ktorí spolu súhlasia v 93 percentách prípadov, pravica úspešne využila rozšírený odpor a vybudovala masovú platformu pre ľudí s veľmi odlišnými názormi. To je dôvod, prečo Konvoj slobody nie je horlivo obhajovaný iba stúpencami nadradenosti bielej rasy v Rebel News, ale aj stúpencamii Strany zelených proti očkovaniu v kanceláriách hlavných environmentálnych organizácií.

Jedným z dôsledkov tejto neskorej fázy kapitalizmu a krízy COVID-19 bol obrovský rozpad komunity a sociálnej štruktúry. Ľudia zúfalo chcú byť súčasťou niečoho väčšieho, ako sú oni sami, a hnutie proti systému im túto príležitosť otvorene poskytuje bez toho, aby vyžadovalo príslušnosť k aktivistickej subkultúre.

Ľudia za posledný týždeň reagovali na konvoj a jeho sympatizantov všetkými možnými spôsobmi.

Mnohí sa ich snažili ignorovať.

Iní sa ich pokúšali zosmiešniť, zavrhnúť alebo zahanbiť – všetky prístupy, ktoré pravdepodobne zlyhali tým, že podporili ich naratív o „liberálnych elitách s vymytým mozgom, ktoré sa na nich pozerajú zhora“.

Snáď najznepokojujúcejšou reakciou bola rýchlosť, akou sa ľudia od-priatelili, prestali sledovať alebo zablokovali svojich priateľov a členov rodiny, ktorí vyjadrili čo len najmenšiiu podporu konvoju. Zatiaľ čo ľudia nemajú absolútne žiadnu povinnosť byť terčom nenávisti a jedovatosti, nikdy neprekonáme krajnú pravicu tým, že sa odstrihneme od rovnakej sociálnej základne, z ktorej aktívne verbujú.

Čo keby sme im povedali, že sme tiež nahnevaní?

Sme nahnevaní na systém, ktorý nás nechal prepracovaných a nedostatočne platených. Sme nahnevaní na generálnych riaditeľov farmaceutických firiem, ktorí sa viac starajú o nasmerovanie miliárd do daňových rajov, než o očkovanie miliónov ľudí a zastavenie tohto neustále mutujúceho vírusu. Sme nahnevaní na desaťročia vládnych úsporných opatrení, ktoré spôsobili, že naše JIS sú preťažené a majú nedostatočné zdroje.

A čo je dôležité: uznanie našej vzájomnej solidarity a odmietnutie tých, ktorí sa nás snažia rozdeliť, je jediný spôsob, ako môžeme vybudovať silu dostatočne silnú na to, aby porazila tých hore.

 

 

 

Podporte nás.

Pridajte sa prosím k naším podporovateľom, aby sme vám mohli prinášať viac kvalitnej žurnalistiky. Ďakujeme!