Važení čitatelia,
prinášame vám už druhý ročník série „Ekonomika a spoločnosť“, v ktorej vám každý druhý týždeň ponúkneme články, zaoberajúce sa našou ekonomickou realitou a jej dopadom na spoločnosť. Vyžiadali sme si tieto články od slovenských ekonómov a odborárov, aby sme ponúkli analýzy súčasného stavu ekonomiky a spoločnosti ako aj možné ekonomické riešenia – so zreteľom na potreby ľudí, nie korporácií. Je to hlas, ktorý v médiách často nezaznieva, a preto sme veľmi radi, že mu dáme priestor práve na Poli. Táto rubrika vychádza aj vďaka podpore Rosa Luxemburg Stiftung.
—
Svetová zdravotnícka organizácia spoločne s UNICEF odporúčajú pre deti výhradné dojčenie do veku 6 mesiacov a dojčenie spolu so zavádzaním stravy minimálne do veku dvoch rokov a dlhšie. Tieto odporúčania majú silné opodstatnenie. Dojčenie má viaceré výrazne pozitívne dopady pre dieťa i matku. U žien znižuje riziko rakoviny prsníkov a vaječníkov, riziko osteoporózy a endometriózy a ďalšie. U detí znižuje riziko infekcií, riziko obezity, v materskom mlieku sa nachádzajú esenciálne látky, živiny, protilátky. Extrémne dôležité je vytváranie emocionálneho vzťahu medzi matkou a dieťaťom, ktoré akt dojčenia podporuje. Nedostatočný emocionálny vzťah má dlhodobé negatívne následky na duševné a fyzické zdravie dieťaťa počas celého života. Okrem samotného dojčenia je pre dieťa kľúčová samotná prítomnosť matky počas prvých rokov života. Prispieva k vytvoreniu pocitu životnej istoty, pozitívneho sebaobrazu a vytvoreniu copingových mechanizmov u dieťaťa.
Napriek týmto výhodám a odporúčaniam odborníkov môžeme počuť vyjadrenia viacerých neoliberálnych ekonómov o tom, že je potrebné zvážiť skrátenie rodičovskej dovolenky či podporovať matky v tom, aby sa po pôrode čím skôr vrátili do práce. Opäť sa tu prejavuje neoliberálna doktrína, kde na prvom mieste je ekonomický rast (ktorý prináša zisky najmä tým najbohatším) a až potom potreby ľudí.
Zástancovia toho, aby sa ženy po pôrode čím skôr vrátili do práce, niekedy používajú argument, ktorý ide zdanlivo v prospech žien – že žena na rodičovskej dovolenke prichádza o svoj kariérny postup. Výskumy podporujú existenciu takzvanej pokuty za vychovávanie detí – ľudia, ktorí sa starajú o deti majú signifikantne nižšie príjmy ako tí bezdetní. No namiesto toho, aby sme ženy tlačili k predčasnému odchodu od svojich malých detí, by sme sa mali zamerať na zmenu legislatívnych podmienok tak, aby každá matka mala zabezpečenú možnosť dostatočne dlho sa starať o svoje dieťa a následne, aby jej bola poskytnutá možnosť vrátiť sa na kariérnu cestu, na ktorej by bola, ak by nešla na rodičovskú dovolenku. To znamená napríklad poskytnúť tréning a ďalšiu podporu, ktoré by žene umožnili pokračovať v plnohodnotnej kariére, ktorú si zvolila.
Súčasný stav ženy núti vybrať si medzi deťmi a kariérou. Výskumy ukazujú, že ženy vo vyšších pozíciách majú spravidla menej detí. Okliešťuje tak ženy o niektoré z ich práv – právo mať a starať sa o svoje deti alebo právo mať prácu, ktorá zodpovedá ich kvalifikácii. Túto nespravodlivosť neodstránia ani marketingové ťahy ako letecké doručovanie zmrazeného materského mlieka deťom matiek na služobnej ceste či firemné jasle. Môžu dať matkám pocit toho, že svoje deti celkom neopúšťajú, no ich dopad na emocionálne zdravie detí je viac než otázny.
Krajiny, ktoré ženám nedávajú dostatočný príjem na to, aby sa počas prvých rokov veku dieťaťa mohli naplno venovať starostlivosti oň, síce zdanlivo ušetria na rodičovských príspevkoch, no nerátajú s nákladmi, ktoré pre spoločnosť bude nedostatočná starostlivosť mať. Tieto náklady zahŕňajú náklady na zvýšenú zdravotnú starostlivosť, liečbu duševných porúch a celkovú nižšiu produktivitu práce.
Niekedy sa ako riešenie tohto problému ponúka možnosť, aby si rodičovskú dovolenku podelili matka a otec dieťaťa. Zatiaľ čo vyššie zapojenie otcov do procesu výchovy je pozitívna vec, je toto opatrenie znova iba pokusom ako ušetriť finančné náklady rozpočtu na úkor dieťaťa. Riešením by bolo, aby sa o dieťa mohli plnohodnotne starať obaja rodičia a nie, aby sa museli rozhodovať, ktorý z nich od dieťaťa odíde. Argumentácia, že štát nemá na takéto opatrenie dostatok prostriedkov, neobstojí. Produktivita práce a celkové HDP stabilne stúpa. Avšak zisky z tohto rastu nejdú primárne do zlepšovania sociálnej situácie všetkých, ale v prvom rade vysokopríjmovej vrstve, ktorá si z HDP ukrajuje neproporcionálnu časť.
Ilustrácia: Julián Bosák.
